Už od počiatku výskytu rastlín, živočíchov a neskôr aj ľudí na Zemi muselo existovať niečo ako prirodzená selekcia, kam okrem iného patrila aj existencia infekčných smrteľných vírusov. Samozrejme, živé organizmy sa do istej miery dokážu prispôsobiť, ale to rovnako tak aj vírusy, dokonca by sa dalo povedať, že oveľa jednoduchším mechanizmom za kratší čas, preto platí, že sa nad nimi nedá tak celkom vyhrať.
Vedci sa ale stále zaoberajú štúdium vírusov, ich vlastnosťami a zákonnosťami a v neposlednom rade spôsobe ako im predchádzať a bojovať s nimi.
Tie najsmrteľnejšie a najhoršie vírusy sú tu s nami už od počiatku ľudstva. Ktoré to sú a do akej miery sú smrteľné sa dozviete v tomto článku.
Rotavírus
61 000 životov ročne
Smrť sa týka predovšetkým detí do veku piatich rokov – prakticky môžeme povedať, že každé dieťa sa aspoň raz nakazilo nejakým vírusom (pričom Rotavírusy sú viac než bežné) S každým nakazením je imunita jedinca lepšie pripravená na opätovný boj s vírusom. Avšak v krajinách, kde je zdravotná starostlivosť na veľmi nízkej úrovni sa tieto infekcie stávajú až smrteľnými.
Rotavírusom sa dieťa môže nakaziť pri náhodnom požití stolici, alebo ak je voda, jedlo, či nejaké iné predmety stolicou kontaminované (a dieťa je s nimi v kontakte, pričom následne si ruky priloží k ústam) – vírus dokáže pomerne dlhú dobu prežiť vo vonkajšom prostredí bez hostiteľa.
Rotavírus v hostiteľovi napáda enterocyty, v ktorých sa pomnožuje – tie sú poškodené a odumierajú, zároveň vírus produkuje enterotoxín, ktorý spôsobuje gastroenteritídu.
Vírus Ebola
Zvyčajne nezapríčiní smrť viacerých ako 100 ľudí ročne s výnimkou, keď toto ochorenie na nejakom mieste náhle prepukne.
Inkubačná doba ochorenia sa pohybuje v rozmedzí od 2 – 21 dní – pričom u niektorých ľudí môže prebiehať aj asymptomaticky. Medzi prvé príznaky patrí náhla nevoľnosť, bolesť hlavy a svalov, neskôr sa objaví vysoká horúčka, vracanie, krvácanie z očí, pričom úmrtnosť je 50 % až 90 % postihnutých. Úmrtnosť závisí predovšetkým od konkrétneho kmeňa Eboly, pričom vírus sa prenáša prostredníctvom telesných tekutín.
Desivé je, že neexistuje žiadna vakcína ani liek.
HIV
3,1 milióna životov ročne
Toto dobre známe vírusové ochorenie prebieha chronicky. Vírus napáda bunky imunitného systému, ako sú napríklad makrofágy či dendritické bunky, ktoré následne čaká bunečná smrť. Týmto je imunitný systém „oslabený“, takže postihnutý jedinec oveľa ťažšie znáša aj bežné infekcie, ktoré mu môžu byť osudné. Takisto sa u nich vo zvýšenej miere objavujú nádory.
Kiahne
Pravé kiahne sa v súčasnosti vo svete nevyskytujú, no v čase ich rozkvetu spôsobili smrť miliónov ľudí.
Vírus sa lokalizuje v bunkách krvných ciev, čo vedie k tvorbe charakteristických makulopapulárnych vyrážok, ktoré sa neskôr premenia až na vyvýšené pľuzgiere naplnené tekutinou. Celková úmrtnosť bola 30-35%.
Našťastie sa vďaka očkovacím kampaniam počas 19. a 20. storočia v decembri 1979 potvrdila eradikácia kiahní.
Pravé kiahne sa stali jednými z dvoch infekčných chorôb, ktoré sa ľuďom podarilo eradikovať, tou druhou je mor hovädzieho dobytka.