Smrť je neodmysliteľnou súčasťou nášho sveta. No keď prichádza vo veľkom, v podobe epidémií a pandémií, kedy zomierajú deti aj starí ľudia, je ťažké sa na to pozerať a dokonca sa s tým zmieriť. Bohužiaľ, sú ale ochorenia, s ktorými sa ťažko bojuje ešte aj dnes. V minulosti s obmedzenými možnosťami a vedomosťami sa mohli len ťažko brániť.
Budúcnosť ľudstva bola ohrozená naozaj už nespočetne veľa krát. Chcete vedieť, ktoré epidémie boli naprieč históriou najhoršie? Koľko ľudí pri nich zomrelo? Dávajme si pozor na naše zdravie.
Maláriou sa každý rok nakazí 200 miliónov ľudí
Malária je parazitárne ochorenie prenášané komárom. Ide o ochorenie, ktoré každý rok spôsobí takmer najviac úmrtí na svete. Postihuje najmä krajiny tretieho sveta, takzvane menej vyspelé.
Podľa dostupných informácií sa malária prvýkrát vyskytla vo svete približne okolo roku 1700 pred Kristom. Napriek tomu sa až v 19.storočí podarilo prísť na to, akým spôsobom sa šíri.
Výskyt kiahní možno vystopovať až do čias starovekého Egypta
Kiahne sú vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré bolo na územie Ameriky prinesené v 17. storočí európskymi osadníkmi. Extrémne rýchlo sa kiahne rozšírili medzi pôvodné obyvateľstvo, kde spôsobili katastrofálne straty na životoch (postihli najmä Aztékov a Inkov). Ďalšie obrovské straty boli aj za čias Rimanov, či počas stredoveku.
Pôvod kiahní sa pritom spája s Egyptom a Indiou (dôkazom je múmia egyptského faraóna Ramsesa V., ktorý zomrel v roku 1145 pred Kristom a jeho pozostatky vykazujú známky kiahní). Vedcom sa ale nepodarilo prísť na to, ako vznikli, ani ako sa šírili.
Čierny mor vyhladil počas stredoveku milióny ľudí
Najznámejšou pandémiou v histórii je pandémia Čiernej smrti – moru. Ten prepukol prvýkrát v 14.storočí a doslova zdecimoval európsku populáciu. Mor je spôsobený baktériou s názvom Yersinia pestis, ktorú prenášali blchy skrz hojne premnožené potkany.
Predpokladá sa, že táto ohavná pliaga spôsobila v 14. storočí smrť viac ako 50 miliónom ľudí žijúcich v Ázii, Európe a Afrike. Odhaduje sa, že bolo vyhubených 30 až 60 % celkovej populácie Európy.
Španielska chrípka si vyžiadala životy 20 až 50 miliónov ľudí
Španielska chrípka infikovala tretinu celej svetovej populácie a začala sa v roku 1918. Odhady vyzerajú asi takto – za približne dva roky úradovania si táto choroba vzala 20 až 50 miliónov ľudí po celom svete (nakazených pritom bolo údajne viac ako 500 miliónov). Kmeň vírusu bol neskôr identifikovaný ako H1N1.
Pandemia „prasacej chrípky“ bola novým a smrteľným typom chrípky
Pandémia prasacej chrípky, ktorá trvala od roku 2009 do roku 2010, zabila na celom svete až 203 000 ľudí, čo rozhodne nie je zanedbateľné číslo.
Vírus prasacej chrípky bol obzvlášť nebezpečný, pretože predstavoval mutáciu, ktorá nebola nikdy predtým identifikovaná ani u zvierat ani u ľudí. Najbližší genotyp mal severoamerický typ vírusu ošípaných H1N1 alebo euroázijský. Vyšetrovaním sa ale zistilo, že nakazení neboli v kontakte s ošípanými. Tým sa dokázalo, že nový typ vírusu postihuje iba ľudí.
Táto pandémia bola obzvlášť hrozivá v tom, že sa pri nej ukázalo, aké citlivé ľudstvo je a aký odolný je vírus chrípky.
