Bol to rok, ktorý zaraďujeme do 6.-teho storočia a pochváliť sa môže viacerými výnimočnými udalosťami. Takými, ktoré prispeli k pokroku, ale potom sú tu aj tie, ktoré boli zaťažené tragédiou a spormi. Takže, historici skúmali, hľadali a nakoniec vybrali jeden naozaj najhorší čierny rok – rok 536!
Tento rok patrí už do obdobia stredoveku, ktoré sa i vo všeobecnosti nazýva obdobím temna. Na celom svete, od Európy cez Áziu až po Južnú Ameriku, sa civilizácia zastavila, pretože sa ľudia vyrovnávali s ťažkosťami spôsobenými strašnými prírodnými udalosťami.
Na Európu zostúpila hustá hmla
Existuje viacero historický prameňov, ktoré sa pomerne presne zhodujú. Celý rok bol sprevádzaný akousi hmlou, akoby ani nesvietilo Slnko (pripomínalo to zatmenie) lúče síce dopadali na zemský povrch, no neboli také jasné, na aké boli ľudia zvyknutí.
Celé toto obdobie trvalo presnejšie povedané 18 mesiacov. Ďalšie zdroje hovoria o závoji prachu. Keď sa dnešný historici lepšie pozreli na toto obdobie zistili, že dochádzalo k masívnym sopečným erupciam, čo tento stav mohlo vysvetliť.
S temnotou prišlo rozšírenie hladomoru
Nehostinná tma mala prirodzene vplyv aj na úspech v poľnohospodárstve (nielen v roku 536, ale aj v nasledujúcich rokoch). Bez dostatočného slnečného žiarenia totiž plodiny nerástli, zároveň klesla teplota zeme asi o 1,6 až 2,5 stupňov Celzia, čo tiež znižovalo úrodnosť.
Počas toho roku zle dozeralo ovocie a celá krajina trpela hladom, ktorým prirodzene súviseli i ochorenia a smrť.
Byzantskou ríšou sa prehnal mor
Mor sa začal vo vtedajšom Konštantínopole, kde v deň vypuknutia nákazy zomrelo asi 5 tisíc ľudí, na druhý deň to bolo dvakrát toľko a čísla sa každým dňom rapídne zvyšovali.
Nikto nemal vybudovanú imunitu. Ako prvý sa nakazili ľudia z chudobnej vrstvy, potom obchodníci a nakoniec šľachta. Symptómy zahŕňali tvorbu bolestivých praskajúcich vredov vyplnených hnisom.
V Číne a Mezopotámii údajne napadol v lete sneh
Okolo roku 536 prešlo podnebie v Číne niekoľkými zvláštnymi zmenami. Začalo sa to, keď z neba začala padať neurčitá žltá látka, ktorá pripomínala prach a dala sa naberať po hrstiach. Nasledovalo sneženie počas letných mesiacov spojené s letnými mrazmi, ktoré zničili úrodu v mnohých provinciách. Výsledkom bol opäť rozsiahly hladomor, ktorý trval asi dva roky a viedol k úmrtiu približne 70 – 80 % populácie.
Následné sopečné erupcie veci len zhoršili
Rok 536 započal éru sopečných erupcií, ktorá pokračovala ešte ďalších 10 rokov. Tým sa začalo obdobie nazývané aj ako antická doba ľadová – tá ochladila planétu na ďalšie desaťročie, ak nie viac. Výsledkom bol hladomor, choroby a smrť.
