Roman Robroek nazýva sám seba „fotografom opustených miest“. Zachytáva vynikajúce a často chátrajúce krásy na jeho dokonalách záberoch. Pred dvoma rokmi, sa Robroek odvážil vstúpiť do talianskeho zámku s názvom Castello di Sammezzano a preskúmať jeho úchvatný zjav. Hoci je zámok často označovaný ako opustený, Robroek vraví, že je v dokonalom stave, na čom sa podieľa tím dobrovoľníkov. Občas zámok otvoria aj pre verejnosť a bežným ľuďom sa naskytne nezvyčajne krásny pohľad. Impozantná oddanosť tohto prázdneho priestoru je dobre zachovaná a oslavuje opulentnosť celej architektúry zámku.
Zámok má dlhšiu históriu, ktorú možno sledovať až do rímskeho obdobia, ale svoju súčasnú podobu má vďaka Ferdinandovi Panciatichiovi Ximenesovi d’Aragonovi, mužovi, ktorý zámok zrekonštruoval a rozšíril v rokoch 1843 a 1897. Bol inšpirovaný orientálnymi prvkami, ktoré boli populárne v celej Európe na začiatku 18. storočia. To vyústilo do prístavby chodieb, vstupného portálu a tanečnej sály až do centrálnej veže. Vnútorný priestor je veľkolepý, nájdete v ňom nádherné vzorované podlahy, zložité vzory múrov a živé sochárske stropy. Za hradnými múrmi, Ferdinando plánoval rozsiahlu prírodnú oblasť, ktorá dnes pokrýva obrovské množstvo pôdy. Táto časť sa nazýva Ragnaia a je plná dubových lesov, špecifických importovaných rastlín, kalifornských sekvojí, ktorým sa výborne darí na talianskej pôde a klíme. Najznámejšia sekvoja je „twin-sekvoja“, ktorá je vysoká 50 metrov a široká 9 metrov.
Dobrovoľníci, ktorí sa starajú o Sammezzano po celé roky sa obávajú o svoju budúcnosť, pretože v súčasnosti sa zámok dostal do dražby. Hrozí riziko, že krásny zámok nový majiteľ premení na luxusný hotel alebo kúpeľný rezort. Preto dobrovoľníci dúfajú skôr v pozitívnejší osud a premenu zámku na múzeum. Pomocou ich kampane Zachráňme Sammezzano sa snažia zvrátiť komerčný osud tejto uchvacujúcej historickej stavby.
