Vačice nepatria ani k najznámejším a pravdepodobne ani k najobľúbenejším zvieratám na svete, napriek tomu majú niekoľko veľmi cenných vlastností – sú inteligentné, čistotné a ešte aj veľmi spoločenské. Ide preto len o druh zvieraťa, ktorý nie je ešte dostatočne pochopený. Často sú totiž prirovnávané k potkanom, od ktorých majú naozaj ďaleko.
Poďme si ich život trochu priblížiť, možno si ich potom zamilujete.
Nemôžu si vybrať, kedy sa zahrajú na „mŕtvolu”
V skutočnosti nejde o proces, ktorý by vedeli ovládať svojou vôľou. V podstate sa dostanú do katatonického stavu. A to vždy, keď ich prepadne strach pred nebezpečenstvom. Stačí, že sa ocitnú zoči voči pohľadu predátora, zvalia sa na zem s jazykom vonku a tupým pohľadom. Takto zotrvajú aj niekoľko hodín.
Ide o pôsobivé divadlo, ktoré ale ako sme už v úvode povedali, vačice neovládajú. Je to obranný mechanizmus vyvolaný stresom.
Pred predátorom sa bránia aj zápachom
Nie len že sa bránia hraním mŕtvoly, ale ešte popritom aj extrémne zapáchajú. Ide o hnilobný zápach, ktorý sa mŕtvole náramne hodí. Páchnuca látka je vylučovaná konečníkom a starostlivo odpudí predátora, akým je napríklad líška.
Majú prekvapivo dobrú pamäť
Okrem toho, že vačice sú imúnne voči väčšine foriem hadieho jedu, majú aj pôsobivo dobrú pamäť, aspoň čo sa týka potravy. Vedia si celkom presne zapamätať cestičky, ktoré ich v minulosti doviedli k jedlu. Trasy si dokážu pamätať až po dobu jedného roka.
Sú imúnne voči hadiemu jedu
Väčšina zvierat sa snaží hadom vyhýbať, lebo spoločné stretnutie by mohlo znamenať katastrofu. Vačice sa ale hadov neboja a dokonca ich majú ako korisť. Je to preto, že voči druhom žijúcim v ich prirodzenom prostredí sú imúnny. Preto ich môžu bez problémov loviť. Vedci sa snažia využiť vačice, aby vedeli vytvoriť látku, vďaka ktorej by aj ľudia boli imúnny voči hadiemu jedu.
Sú pomerne odolné voči besnote
Úplne imúnne nie sú (niekoľko prípadov bolo zdokumentovaných), no je to pre nich veľmi vzácna choroba. Navyše aj pri strete s vírusom sa len mizivé percento nakazí. Je to preto, že vačice majú o niečo nižšiu prirodzenú teplotu tela v porovnaní s inými cicavcami. Vírus ich telo jednoducho neobľubuje.
Neustále sa o seba starajú
Aj keď by ste si to možno nemysleli, ale hygienu berú naozaj vážne. Podobne ako mačky využívajú svoj jazyk a labky, aby nevynechali jediné miesto. A keďže nemajú potné žľazy, vo vyšších teplotách je to aj ich spôsob ochladzovania sa.
Sú to spoločenské stvorenia
Ich sociálne cítenie je veľmi hlboké, takže o nich nemôžeme povedať, že sú to samotári. Pozorovalo sa to aj na vačicach chovaných v zajatí. 13 jedincov rôznych vekových skupín medzi sebou vychádzalo prakticky bez problémov. Vo voľnej prírode si dokonca samice stávajú spoločné hniezda.
