Koloseum je oveľa staršie ako by ste si možno mysleli. Postavené bolo totiž už v 1. storočí nášho letopočtu a hneď v tom momente sa stalo dôkazom sily a veľkoleposti Rímskej ríše. Úplne najznámejšie sa stalo vďaka zápasom, ktoré sa tam konali, no naprieč históriou to nie je jediný úmysel, na ktorý bolo Koloseum využívané.
Pripravili sme si pre vás zopár ďalších prekvapivých a nekonvenčných využití Kolosea.
Koloseum a námorné bitky
Rímski cisári boli pre svoje vlastné potešenie a zábavu davov ochotní urobiť naozaj hocičo. V 80. rokoch nášho letopočtu usporiadal Titus „fingovaný námorný boj“ alebo naumachiu, ktorá sa mala konať v onom Koloseu. To však mohlo byť možné len v prípade, že by sa tu vytvorilo umelé jazero. To sa im aj podarilo, a tak námorným lodiam nič nebránilo. Voda bola prirodzene celkom plytká, čo znamená, že lode museli mať ploché dno a celkovo bolo Koloseum pretkané sieťou kanálov.
Gladiátori bojovali proti divým zvieratám
V Koloseu sa pravidelne organizovali boje Gladiátorov proti tým najhorším a najnebezpečnejším zvieratám z Afriky, Ázie, ale aj Európy. Na tieto udalosti sa do Ríma prevážali slony, levy, pantery, hrochy aj medvede. Nie vždy však bojoval človek proti zvieraťu, niekedy bolo zaujímavé sledovať aj boj dvoch zvierat.
V Koloseu zomierali aj kresťania
Znie to neuveriteľne, no isté historické zdroje naznačujú, že by to mohla byť pravda. Údajne boli v Koloseu kresťania mučení a zabíjaní, pokiaľ sa odmietali vzdať svojej viery. Aj spôsob ich smrti bol veľmi krutý – čakalo ich dobre známe ukrižovanie, vystavenie divej zveri alebo upaľovanie.
V Koloseu žila rodina, ktorá si jeho časť privlastnila ako osobnú pevnosť
V stredoveku, presnejšie v 12.storočí, sa stavby zmocnila jedna veľmi vplyvná rodina Frangipani. V podstate sa tam presťahovali a Koloseum im slúžililo ako hlavná pevnosť. Dokonca tu uchýlili aj pápeža Inocenta II., ktorý sa skrýval pred svojím nepriateľom a rivalom Anacletom II. Bolo teda veľmi šľachetné, že poskytovali útočisko tým, ktorý to potrebovali.
Koloseum v 18. storočí slúžilo ako kostol
Pápež Benedikt XIV. v polovici 18.storočia vysvätil Koloseum, aby tak zabránil ďalšiemu poškodeniu historicky slávnej stavby. V roku 1750 postavil Benedikt XIV. uprostred Kolosea veľký kríž a na budove stál nápis: Flaviovský amfiteáter, vyznamenaný triumfami, zasvätený bohom pohanov v bezbožnej úcte, očistený od nečistej povery krvou mučeníkov. Údajne všetky pozostatky vyhnanstva boli vykúpené krvou kresťanov popravených v Koloseu.
Pápež pri vykonávaní svojho diela tiež dúfal, že zastaví vandalizmus, ktorý sa Kolosea týkal. Vo vnútri Kolosea bola zriadená aj krížová cesta, na ktorej sa kresťania mohli pravidelne zúčastňovať a priblížiť sa tak k Bohu a Ježišovi – spoznať bolesť, ktorou si musel prejsť.
