Strach zo žralokov je v nás tak nejak zakorenený odmalička. Je to vďaka rozprávkam a filmom, ktoré sú našim zdrojom informácií o týchto zvieratách. Ak by si ale trochu prešiel informácie po internete, rýchlo by si zistil, že väčšinu vecí čo o nich vieme sú mýtus. Čítaj ďalej a dozvieš sa viac!
Mýtus: Všetky žraloky sú nebezpečné
Fakt: Vďaka filmom si možno budeš myslieť, že oceán je strašidelné miesto – ale žraloky ľudí nelovia. Väčšina žralokov žerie kostnaté ryby, kôrovce, mäkkýše alebo iné elasmobranchy. Zatiaľ čo niektoré väčšie žraloky obracajú svoju pozornosť na tulene a korytnačky. Je zaujímavé, že najväčšie žraloky sa živia iba planktónom!
Žraločie uhryznutie na ľuďoch je zriedkavé a často ide o prípady nesprávnej identifikácie v dôsledku nízkej viditeľnosti, búrlivej vody alebo prítomnosti ľudí v blízkosti svojej prirodzenej koristi, ako sú tulene alebo húfy rýb. Celkovo je pravdepodobnosť uhryznutia žralokom neuveriteľne nízka. V skutočnosti je oveľa pravdepodobnejšie, že vás pohryzie pes alebo dokonca zasiahne blesk.
Mýtus: Žraloky nemajú predátorov
Fakt: Je pravda, že mnohé druhy žralokov sú vrcholovými predátormi, ale aj iní predátori sú schopní žraloky jesť. Často je to aj tak, že sa lovia medzi sebou. Väčšie druhy (alebo dokonca väčšie žraloky rovnakého druhu) lovia menšie žraloky.
Kosatky tiež útočia na žraloky, vrátane veľkých druhov žralokov, ako sú žraloky modré a biele v severovýchodnej časti Tichého oceánu a širokonosé žraloky sedemžiabrové pri Južnej Afrike.
Sú to ale hlavne ľudia, ktorí sú najväčšími predátormi žralokov. Každý rok sa milióny žralokov legálne vylovia na spotrebu, uhynú po náhodnom ulovení a vypustení alebo sú zabité nezákonným rybolovom.
Mýtus: Žraloky cítia krv na kilometre ďaleko
Fakt: Vzdialenosť, z ktorej sú žraloky schopné zacítiť a rozpoznať korisť vo vode, závisí od faktorov prostredia, ktoré nemôžu ovplyvniť, ako je napríklad rýchlosť a smer prúdov prenášajúcich pachy. Takže, aj keď tento mýtus nie je v skutočnosti pravdivý, mnohí stále dokážu odhaliť jedinú kvapku krvi približne v jednom olympijskom bazéne, čo je stále dosť pôsobivé!
Čuch žralokov je obzvlášť citlivý na špecifické pachy uvoľňované z ich zdrojov potravy, predátorov, potenciálnych kamarátov a dôležitých biotopov.
Mýtus: Žraloky megalodon stále existujú
Fakt: Žiadne vedecké dôkazy nepotvrdzujú, že žralok megalodon stále existuje. Predpokladá sa, že tieto žraloky vyhynuli zhruba pred piatimi miliónmi rokov a dosahovali dĺžku 18 metrov. Biele žraloky boli pôvodne považované za ich najbližší žijúcich príbuzných, ale nedávny výskum naznačuje, že dnešné žraloky mako sa dajú považovať za ich bližších príbuzných!
Mýtus: Všetky žraloky musia plávať, aby prežili
Fakt: Niektoré druhy žralokov musia neustále plávať, aby dýchali a prežili. Neplatí to však pre všetky druhy. Tie, ktoré potrebujú neustále plávať, sú napríklad žraloky modré a žraloky mako. Tieto žraloky sa spoliehajú na plávanie inak by sa začali dusiť. Niektoré druhy však môžu zostať nehybné a naďalej dýchať!
Niekoľko druhov žralokov, má za očami malé otvory nazývané spirakuly, ktoré pumpujú vodu do ich žiabrov, aby mohli pokračovať v dýchaní bez plávania. Iné druhy, ako sú žraloky býčie a žraloky citrónové, môžu pri nehybnom dýchaní používať to, čo sa nazýva bukálne pumpovanie. To zahŕňa otváranie a zatváranie úst, aby sa vytvoril dostatočný pohyb vody cez žiabre na dýchanie.
