Filmy častokrát zobrazujú veľmi zmenenú realitu a úplne najviac to platí pri zobrazovaní chodu psychiatrickej liečebne. Ľudia potom môžu upadnúť do sebaklamu o tom, ako to tam vyzerá. Takže, ak ste aj vy verili tomu, že ide o desivé, depresívne miesto plné násilia, v našom článku vám objasníme, že to tak nie je. To posledné, čo by mala spoločnosť chcieť je, že by sa ľudia s problémami báli vyhľadať aj psychiatrickú pomoc. Zabudnite na fikciu. Teraz vám tie najznámejšie mýty vyvrátime a vysvetlíme približne ako to naozaj v týchto zariadeniach chodí – bez zveličovania a príkras.
Tvrdé obmedzenia a izolácia pacientov
Predstava, že pacienti sú pripútaní k posteliam za každé neuposlúchnutie autority je veľmi prehnaná. Pacienti ani nie sú na samotke za každé porušenie pravidiel.
Niektoré štáty majú dokonca zákony, ktoré hovoria o tom, že pacient nesmie byť obmedzený proti svojej vôli, preto sa pracovníci musia snažiť nájsť iné spôsoby, akými pacientov v prípade potreby upokojiť – hovorí o tom krízový management a prevencia.
Ak však nie je iná možnosť, pacient sa pripúta, ale na veľmi krátky čas, počas ktorého je neustále monitorovaný!
Všetci pacienti sú násilní a nebezpeční
Nie je pravda, že by sa na oddeleniach nachádzali len “časované bomby” plné nenávisti a agresie. Práveže väčšina pacientov sa nesnaží druhým ublížiť. Mnohí sú skôr uzavretí do seba a len ťažko komunikujú s okolím – môžu trpieť depresiou alebo mať samovražedné sklony. Iní sú zase tichí a trpia strachom a úzkosťami.
Nie zriedka sa stane, že tam narazíte na oveľa láskavejších, starostlivejších a rozumnejším ľudí ako v “bežnom” živote.
Zlý personál
Nie každý doktor a zdravotná sestra sú zlí a zákerní a chcú svojich pacientov zlomiť a vziať im posledné zvyšky nádeje na normálny život.
Pravdou je, že v každej nemocnici sa nájde aj zlý personál, ale nie sú to všetci, ale skôr výnimky. Navyše práca v psychiatrickej klinike je nesmierne náročná a stresujúca. Väčšinou tu ale pracujú ľudia s osobnými skúsenosťami a dobrým srdcom.
Pacienti sú nútení užívať lieky
Pacienti sú nútení užívať tabletky, ktoré menia myseľ alebo ich osobnosť. Ak tak neurobia, čaká ich niečo ešte oveľa horšie.
V drvivej väčšine prípadov nie sú pacienti vôbec nútení k užívaniu liekov proti ich vôli, aj keď boli nedobrovoľne privezení do psychiatrickej liečebne. Pacienti musia byť informovaní o tom, aké lieky berú a aké sú ich účinky, vrátane tých vedľajších.
Psychiatrické liečebne potláčajú kreativitu a inteligenciu
Počas liečby sú pacienti nútení pozerať sa na prázdne steny, čo zhoršuje ich myslenie.
Pravda sa skrýva opäť niekde inde. Mnohé psychiatrické liečebne totiž svojich pacientov v kreativite podporujú. Držia sa totiž štúdií, ktoré hovoria o tom, že práve cvičenie kreativity ľuďom pomáha zbaviť sa traumy, úzkosti, stresu a depresie. Pacienti teda dostávajú omaľovanky, puzzle alebo romány.
Pacienti sú odrezaní od sveta
Keď niekto nastúpi do ústavu pre duševne chorých, nie je nútený prerušiť všetky väzby so svojimi blízkymi a priateľmi.
Môžu byť do istej miery časovo obmedzený režimom, ktorý v liečebni funguje, no nikto im komunikáciu zakazovať nebude. Práve naopak, budú vás podporovať v tom, aby ste mali dobré a zdravé vzťahy. Komunikácia môže zahŕňať osobné návštevy alebo rodinné stretnutia s blízkymi, ako aj hovory alebo videohovory či správy.
