Naše telo obsahuje približne rovnaké množstvo mikróbov ako ľudských buniek. Mnohé z nich trpezlivo čakajú na moment, kým zomriete, aby mohli začať proces rozkladu. Tento biologický proces môže poskytnúť dôležité informácie pre forenzných vedcov, ktoré im pomáhajú odpovedať na niektoré z najzložitejších otázok, ako je presné určenie času smrti alebo lokalizácia skrytého hrobu.
Krátko po smrti začínajú enzýmy v tele rozkladať bunky, ktoré sa následne otvárajú a uvoľňujú hordy baktérií. Tieto baktérie začínajú konzumovať tkanivá tela. Súčasne baktérie nachádzajúce sa na pokožke tela začnú pôsobiť z vonkajšej strany dovnútra. Tento proces vedie k známym príznakom smrti, ako je rigor mortis, keď sa svaly stávajú tuhými v dôsledku nedostatku energie a šeddosť, kedy gravitácia spôsobuje zmenu farby kože, keď sa krv usadzuje v dolných častiach tela. Črevné baktérie sa začínajú nekontrolovane množiť a po približne dvoch dňoch produkujú plyny, ktoré spôsobujú nadúvanie tela. Tento jav je známy ako „posmrtný efekt Clostridium“.
Mikrobiálne spoločenstvo, ktoré sa rozvíja po smrti, sa nazýva nekrobióm, čo je posmrtná verzia mikrobiómu, ktorý obýva telo počas života. Výskumníci zistili, že mapovanie vzorcov týchto mikróbov na mŕtvolách môže odhaliť dôležité informácie o procese smrti. Napríklad, vedci zistili, že tieto mikróby sa menia v priebehu času podľa predvídateľných vzorcov, čo by mohlo byť kľúčom k určeniu času smrti.
Forenzní vedci, ktorí pracujú v zariadení Southeast Texas Applied Forensic Science, kde študujú rozklad ľudských pozostatkov, objavili, že na mŕtvych telách sa tieto vzorce bakteriálnych skupín prejavujú v určitých časových intervaloch. Tento objav otvára nové možnosti pre vývoj metód na presnejšie určenie času smrti, čo by mohlo byť nesmierne užitočné pre súdnych lekárov.
Výskumníci ako Jennifer Pechal z Michiganskej štátnej univerzity zbierajú vzorky z mŕtvol s cieľom identifikovať vzorce v mikrobiálnej komunite, ktoré môžu určiť, či je telo mŕtve dlhšie alebo menej ako 48 hodín. Jessica Metcalf z Coloradskej štátnej univerzity medzitým pracuje na vývoji počítačových modelov, ktoré by mohli spracovať obrovské množstvo údajov o posmrtných mikróboch a ich vedľajších produktoch, aby vypočítali ešte presnejší čas smrti. Jej model dokáže zúžiť čas smrti na približne tri dni v trojtýždňovom okne. Hoci toto nemusí znieť veľmi presne, pre súdnych lekárov by to mohlo byť obrovské zlepšenie, najmä v prípadoch, keď je telo mŕtve už dlhší čas a tradičné ukazovatele, ako telesná teplota alebo rigor mortis, už nie sú spoľahlivé.
Nekrobióm má však aj ďalšie potenciálne využitia. Vedci dúfajú, že pravidelné odbery vzoriek z mŕtvol by mohli odhaliť viac informácií o príčinách smrti a dokonca aj o pôvode neznámych mŕtvol. Napríklad Pechal objavil rozdiely v mikróboch nachádzajúcich sa v ústach mŕtvol so srdcovými chorobami a bez nich. To naznačuje, že nekrobióm môže odhaliť skryté alebo nediagnostikované ochorenia, ktoré by nemuseli byť zrejmé pri bežnej pitve, ale mohli by prispieť k smrti.
Niektorí vedci dokonca veria, že nekrobióm by mohol pomôcť pri hľadaní skrytých hrobov. Na University of Tennessee v Knoxville skúmajú, ako živiny uvoľňované z rozkladajúceho sa tela ovplyvňujú rast rastlín v okolí. Tieto zmeny by mohli byť odhalené pomocou dronov, ktoré by vyhľadávali výpovedné znaky pochovanej mŕtvoly, čím by sa zjednodušilo hľadanie skrytých hrobov.
