Traja muži obvinení z plánovania teroristických útokov z 11. septembra 2001 na USA, ktorí sú zadržiavaní vo väznici Guantánamo na Kube, sa dohodli na priznaní viny za sprisahanie a vraždu. Výmenou za to im hrozí maximálne doživotie namiesto trestu smrti. Podľa denníka The New York Times (NYT) túto dohodu schválila vysoko postavená predstaviteľka Pentagonu. Americké ministerstvo obrany potvrdilo existenciu predbežnej dohody s údajným strojcom útoku Chálidom Šajchom Muhammadom a jeho komplicmi Valídom Attašom a Mustafom Ahmadom Havsávím, no jej konkrétne podmienky nezverejnilo.
Američania zadržali islamistických radikálov Muhammada z Pakistanu, Attaša z Jemenu a Havsávího zo Saudskej Arábie pred dvadsiatimi rokmi. Prípad sa však zasekol v prípravných konaniach, ktoré sa zameriavali na otázku, či mučenie v tajných väzniciach CIA neznehodnotilo dôkazy proti nim, uvádza The New York Times.
Podľa The New York Times sa informácie o dohode objavili v liste prokurátorov vojnového tribunálu, ktorý bol zaslaný príbuzným obetí útokov z 11. septembra. V liste sa uvádza, že výmenou za vylúčenie trestu smrti traja obvinení súhlasili s priznaním viny za všetky obvinenia vrátane vraždy 2976 ľudí. Ďalší dvaja z pôvodne piatich obžalovaných nie sú súčasťou tejto dohody.
Hnev a úľava príbuzných obetí
Dohoda s obvinenými z útokov z 11. septembra vyvolala medzi príbuznými obetí zmiešané pocity hnevu aj úľavy. Niektorí sa obávali, že prípad sa nikdy nevyrieši a obvinení zomrú vo väzbe bez odsúdenia, zatiaľ čo iní požadujú trest smrti. „Naozaj som (pre nich) chcela trest smrti,“ povedala Kathleen Vigianová, ktorá pri útokoch stratila manžela policajta a švagra hasiča.
Terry Stradová, ktorá vedie jednu zo skupín združujúcich rodiny obetí, vyhlásila: „Boli zbabelci, keď plánovali útok. A zbabelci sú aj dnes,“ uvádza agentúra AP.
Pri útokoch z 11. septembra 2001 zahynulo v USA takmer tritisíc ľudí. Islamskí radikáli uniesli štyri civilné lietadlá, dve z nich narazili do mrakodrapov Svetového obchodného centra v New Yorku, jedno do budovy Pentagonu a štvrté sa zrútilo do polí v Pensylvánii. Tieto útoky vyvolali „vojnu proti terorizmu“ pod vedením vtedajšieho prezidenta Georgea Busha mladšieho.
K útokom sa prihlásil šéf al-Káidy Usáma bin Ládin, ktorý sa skrýval pod ochranou Talibanu v Afganistane. Americká invázia do Afganistanu zvrhla talibanský režim, ale bin Ládinovi sa podarilo uniknúť a skrýval sa takmer desať rokov. Američania ho chytili a zabili v máji 2011 v Pakistane.
Vojna v Afganistane sa skončila stiahnutím amerických síl a ich spojencov v roku 2021, po čom Taliban opäť obsadil krajinu. Konflikt si vyžiadal takmer 200 tisíc ľudských životov.
Chálid Šajch Muhammad, bývalý člen al-Káidy, je podľa amerických vyšetrovateľov strojcom útoku z 11. septembra. Prokurátori tvrdia, že nápad uniesť lietadlá a naraziť s nimi do budov predstavil bin Ládinovi v roku 1996 a následne pomáhal vycvičiť a riadiť únoscov. Zadržaný bol vo februári 2003 v Pakistane a v septembri 2006 prevezený z tajnej väznice CIA do Guantánama.
Väznicu Guantánamo zriadila Bushova administratíva po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Spojené štáty tam zadržiavali viac ako 780 ľudí podozrivých z terorizmu, pričom väčšina z nich nebola nikdy obvinená. Podľa organizácií na ochranu ľudských práv boli väzni vystavení mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu. V súčasnosti je tam podľa agentúry Reuters tridsať väzňov, z ktorých najznámejší je Muhammad. Prezident Joe Biden už skôr oznámil zámer zatvoriť Guantánamo pred koncom svojho funkčného obdobia.
