Takmer na každom kroku na nás číhajú negatívne správy, o vraždách, samovraždách, krádežiach a nezáleží už ani na tom, že nepoužívame televíziu, stačia na to už aj sociálne siete.
Násilné incidenty sa k nám šíria vo vlnách v zmysle domino efektu. Aká psychológia sa ale za tým skrýva? Je možné, že zobrazenie týchto činov nepriamo súvisí s tými ďalšími, ktoré sa stanú v budúcnosti? Existuje prepojenie a vplyv médií na ľudské zmýšľanie?
Je dosť pravdepodobné, že tu istá súvislosť je. Ľudia, ktorí majú tendenciu páchať násilie totiž majú niečo spoločné. Typicky sú to bieli muži, ktorí sa identifikujú ako samotári alebo outsideri a cítia sa byť ukrivdení spoločnosťou. Poďme sa teda na to pozrieť podrobnejšie.
Odborníci tvrdia, že mediálne zobrazovanie násilných trestných činov viedlo k ich nárastu
Niekto by mohol tvrdiť, že ide o náhodu, ale fakty nepustia. Čím viac sa rozpráva o vraždách, tým viac ľudí nájde motiváciu a odvahu sa k zločincom pridať, ak už majú k tomu predispozíciu.
Obmedzenie uvádzania podrobností v oblasti kriminality môže pomôcť ich budúcemu zamedzeniu
Nájdu sa ľudia, hlavne médiá, ktoré sa ohrádzajú tým, že ľudia majú právo vedieť, poznať, mať informácie. Údajne nie je dobré žiť v nevedomosti, v sebaklame. Avšak, médiá sú vyzvané, aby nezverejňovali podrobnosti, ktoré by nabádali k trestným činom. Týka sa to napríklad mien, tvárí, detailov zločinov, či vyhlásení samotných kriminálnikov.
Ako to celé môže fungovať? Človek, ktorý je na pokraji spoločenského žitia a takpovediac už nemá čo stratiť, môže kvôli nadmernému mediálnemu pokrytiu negatívnymi incidentami konať ešte horšie. Opakovať sa ale môže napríklad typ zbrane, streliva alebo ochranné vybavenie, ktoré vrah použil.
Medzi nahlasovaním užitočných informácií a ich využívaním je tenká čiara
Ako sme už spomínali vyššie, je extrémne náročné nájsť tú správnu rovnováhu medzi informovaním verejnosti, ale nenabádaním potenciálnych zločincov. Na to sa ohrádzajú médiá, že ich úlohou je informovať, nie bojovať proti zločincov, to je úloha orgánov činných v trestnom konaní.
Je hlúposť nezverejniť informáciu o lúpeže banky, pretože následne začnú ľudia kradnúť vo veľkom.
Násilné médiá môžu ovplyvniť správanie
Poďme sa pozrieť na trochu iné médiá a to konkrétne na rôzne filmy, seriály či videohry. Dokážu ovplyvniť vnímanie a následne aj správanie človeka? Ak áno, do akej miery? Vedci zistili, že existuje veľmi malá, ale štatisticky významná korelácia medzi konzumáciou násilných médií a nárastom úrovne agresie. Pravdepodobne sa to nebude týkať priemerného človeka, no niekoho s poruchou osobnosti by už mohlo.
Deti sa môžu učiť násiliu už v mladom veku
Všetci dobre vieme ako fungujú deti – v drvivej väčšine prípadov ich správanie odráža to, čo niekde videli alebo počuli. Konal sa aj experiment, ktorý ukázal, že deti, ku ktorým sa ľudia správali zle, boli agresívnejšie ako tie, ktoré sa stretli len s pozitívnym prístupom. Preto je extrémne dôležité sledovať a kontrolovať s čím sa deti dostávajú do styku – či už v televízii, na sociálnych sieťach, ale aj v realite.
