Viktoriánska éra aj napriek tomu, že nebola rozsiahlym historickým obdobím, dodnes fascinuje a prekvapuje. Či už v pozitívnom zmysle slova alebo v tom negatívnom. Napokon aj zlá reklama je reklama. Práve táto doba noblesy obsahovala mnohé zaužívané tradície a zvyklosti, ktoré slúžili najmä k prospechu. Zároveň sa však vymýšľali novinky, ktoré nie zakaždým vyšli.
Navyše ľudia boli zvedaví a dôverčiví, čo nie vždy pre nich skončilo dobre. Zaujímavá vás, kam až siahala kreativita ľudí žijúcich v období Viktoriánskej éry? Čítajte ďalej a dozviete sa to.
Jedzte kukuričné lupienky, aby vás nelákalo sebauspokojovanie
V 19.storočí totiž ľudia naozaj verili tomu, že ak budú konzumovať kukuričné lupienky, pomôže im to znížiť sexuálne napätie, ktoré ich trápilo a tým pádom sa nebudú utiekať k nemorálnemu sebaukájaniu. V skutočnosti s tým prišiel sám John Harvey Kellogg, lekár, odborník na výživu a vynálezca. Jeho príklad (v spoločnosti bol považovaný za vzácneho gentlemana) veľmi rýchlo nasledovali aj ďalší páni.
Jeho teória spočívala v tom, že za hriešne myšlienky môže príliš chutné, či pikantné jedlo, preto sa mu snažil vyhýbať. Na druhej strany radil mladým dievčatám, aby si na klitoris liali kyselinu karbolovú, ktorá mala “spáliť” ich túžbu.
Rôzne sexuálne techniky mali viesť ku krajším deťom
Zastávali názor, že sex bez vášne a citu, rovnako ako manželstvo bez lásky bolo nie len nesmierne smutné a kruté, a viedlo k nešťastiu na oboch stranách, ale údajne to mal byť aj dôvod, prečo sa týmto manželom narodili škaredé deti.
Medzi ďalšie príklady toho čomu verili – bol zákaz milovania na schodoch – ak by vtedy prišlo k počatiu dieťaťa, údajne by malo problémy s deformovanou chrbticou. Ponaučenie bolo – milovať sa s láskou, radosťou a potešením.
Spanie so surovým mäsom
Snáď ako v každej historickej dobe aj vo Viktoriánskej ére sa ženy snažili byť mladé a pekné. Možno aj preto používali surové mäso, o ktorom sa hovorilo, že navráti telu stratenú mladosť. Ako to prebiehalo? Jednoducho spali so surovým steakom na tvári alebo sa natierali tukom živočíšneho pôvodu – ovčím, teľacím alebo bravčovým.
Nosenie chráničov bradaviek
V minulosti len málokedy vyššie postavené matky sami dojčili svoje deti – vo všeobecnosti na to mali platenú ženu – dojku. Občas sa však tejto “menej” dôležitej úlohy zhostila aj biologická mama, avšak nikdy nie bez patričnej ochrany bradaviek. Takzvané chrániče mohli byť vyrobené zo striebra či slonoviny alebo i z olova (kde potom hrozila dobre známa otrava), napriek tomu sa tvrdilo, že pre dieťa to nie je škodlivé.
Vo výsledku skončilo ale veľa dojčiat s otravou olovom. Aspoň že bradavky boli v bezpečí a oveľa menej citlivé a bolestivé.
