Mikuláš Černák sa stal najobávanejšou osobou divokých 90. rokov. V malej obci Telgárt, kde sa všetci dobre poznali, by nikomu nenapadlo, že sa bývalý vodič autobusu, čoskoro zapletie do organizovaného zločinu. Mafiánsky boss si v súčasnosti odpykáva doživotný trest s podmienečným prepustením, o ktorý požiadal v roku 2023. Peniaze a moc sú opojné a ľudia kvôli nim robia tie najhoršie veci. Nazrite spolu s nami pod povrch tých najbrutálnejších gangsterských zločinov spáchaných doživotne odsúdeným Mikulášom Černákom, ktorý tvrdil, že jeho rozsudok je účinnejší ako samotná rakovina.
Začiatky Černákovcov
Gang Černákovcov sa začal formovať od roku 1992. Rozhodujúcim bolo stretnutie s Milošom Kaštanom, pretože mal podnikateľské bunky a získal kontakty na politikov, advokátov a ďalších vplyvných ľudí. Základ mafiánskej bandy uzavrel Ján Kán, ktorého Černák v tom čase vytiahol z problémov.
Jadro skupiny tvorilo ďalších 20 ľudí, ktorí páchali najrôznejšiu trestnú činnosť. Spočiatku vydierali a zastrašovali podnikateľov a nútili ich využívať ich civilnú bezpečnostnú službu Security 3. Legalizovali ňou výpalníctvo a zamestnávali svojich pešiakov, aby nad podnikmi získali kontrolu.
Vraždami na objednávku získali milióny korún, ktoré si delili podľa postavenia v skupine. Na vrchole bol vždy Mikuláš Černák. Ostatní členovia z neho mali obrovský strach a rešpekt. Dokázal si vybudovať prepojenie na všetky rozhodujúce zločinecké organizácie, čím ochránil mužov, ktorí ho o pár rokov neskôr posadili za mreže.
Skupina často navštevovala hotel Gerlach. V tom čase ho vlastnil Milan Reichel, bývalý boss popradského podsvetia a Černákov dobrý priateľ. Pod kontrolou mali celé Slovensko, kde s dovtedy nepoznanou brutalitou presadzovali svoje záujmy.
Väčšina tých, ktorí sa v priebehu 90. rokov zaplietli s vtedy neohrozeným bossom Mikulášom Černákom, skončili zakopaní v horách. Vraždy boli dôkladne naplánované a vykonávané tak, aby minimalizovali stopy. To, ako zlikvidovali telá, vedeli len tí, ktorí sa na popravách priamo zúčastňovali.
Banskobystrického bossa zadržali v roku 1997. Počas výkonu trestu sa priznal k 16 vraždám, no bývalí predstavitelia podsvetia tvrdia, že ich bolo viac ako dvadsať.
Krvavý zoznam vrážd Mikuláša Černáka
Podľa vlastných slov sa Černák do prvej vraždy zaplietol náhodne. Likvidácia Ladislava Bojkúna prebehla ešte v roku 1992 kvôli jeho údajným pletkám so ženou mafiánskeho zabijaka Alojza Házyho. Ten ho mal zastreliť a spolu s Černákom zakopali telo.
Sériu brutálnych zločinov odštartovala prvá objednávka z roku 1993 v rodnom Telgárte. Skutočný zoznam teda začína vraždou krčmára Miroslava Vlčeka, ktorý vypovedal proti Černákovmu bratovi Vladimírovi, keď videl, ako na smrť dobil jedného z hostí.
Bola to prvá poprava, na ktorej sa Černák podieľal, aj keď nebol priamo vykonávateľom. Miroslava Vlčeka zabil Alojz Házy, ktorý sa neskôr chválil tým, že mu puškou vystrelil mozog priamo na brucho. Dodnes sa nevie, kde sa nachádza jeho telo.
Vražda ukrajinca Jaroslava Ivanoviča Orosa (november 1993)
Na základe dohody o vine a treste sa Černák priznal k vražde ukrajinského mafiána Jaroslava Ivanoviča Orosa, ktorý v tom čase žil v Banskej Bystrici. Objednávku likvidácie sprostredkoval rovnako obvinený Miloš Kaštan.
Oros zomrel po tom, čo si miestny podnikateľ s alkoholom Ivan Lašut u Černákovcov objednal zastrašenie ľudí, ktorí ho vydierali. Černák v knihe Slovenská mafia túto zákazku opisuje takto:
“Prvý zločin, za ktorý sme dostali aj finančnú odmenu, bol šéf ukrajinskej mafie pôsobiacej na Slovensku Jaroslav Ivanovič Oros, ktorého sme odstránili hneď v začiatkoch, keď sa so svojou skupinou snažil zastrašovať a vydierať podnikateľov v Banskej Bystrici a jej okolí.”
Ukrajinca vylákali na stretnutie, zvalili na zem a zviazaného odviezli do lesa pri Polomke. Kaštan spolu s ďalšími mužmi vykopali hrob a Černákovec Laboš strelil Orosa do hlavy.
Ivanovič Oros
Čo sa skrýva v lese nad Čiernym Balogom? (16. apríl 1994)
Mikuláš Černák priviedol policajtov do lesa nad Čiernym Balogom, v ktorom okrem iných našiel svoj hrob aj bývalý baník a biletár Igor Mihálik, keď ho mafiánsky boss strelil do hlavy.
Likvidáciu Igora Mihálika si podľa Černáka mal objednať prievidzky milionár Rudolf Bielik, s ktorým sa poškodený dostal do sporu v miestnom bare. Zhodou okolností aj ten neskôr skončil mŕtvy.
Bratia z hornej Nitry, Róbert a Rudolf Bielikovci, kšeftovali s naftou a vykurovacími olejmi s nadmernými odpočtami DPH. Desiatky miliónov korún pritiahli Černákovcov, ktorí vylákali Rudolfa Bielika ku chate pri Čiernom Balogu a zabili ho na tom istom mieste ako Igora Mihálika.
O rok neskôr prišiel na rad druhý z bratov, Róbert Bielik. Aby ho Černák nechal nažive, ponúkol mu podnikateľ peniaze. Nakoniec ho však uškrtili káblom a zastrelili v záhradnej chatke v bratislavskom Novom Meste.
Popravu Bielikovcov si mali objednať ich “gorily” u Černáka a Kaštana, pretože si rovnako robili zálusk na ich peniaze.
Igor Mihálík
Policajný informátor Jozef Filip (22. septembra 1994)
Podľa medializovaných informácií, si Černák o Jozefovi Filipovi myslel, že je policajný informátor. Preto ho na výstrahu ostatným 22. septembra 1994 strelil do hlavy pred očami Milana Reichela. Keďže v tom čase oslavoval narodeniny, po streľbe mu Černák podal ruku so slovami “všetko najlepšie”.
Jozef Filip bol zavraždený v lese pri Liptovskej Tepličke, priamo nad svojím hrobom. K tomuto skutku sa Černák prekvapivo priznal na prešovskom súde.
Milan Reichel
Brutálna vražda bratov z Banskej Bystrice (22. máj 1996)
Kulturisti Peter a Pavol Grolmusovci vlastnili v Banskej Bystrici posilňovňu, no nezhodli sa so spoločníkom. Finančný spor mali vyriešiť 22. mája 1996 v šatniach, kde ich čakal mafiánsky boss so svojou skupinou. Odvtedy bratov Grolmusovcov nikto nevidel.
Mikuláš Černák sa s ich vraždou ešte v ten deň priznal Milanovi Reichelovi, ktorý bratov osobne poznal. Podľa slov popradského bossa mu Černák povedal:
“Ležia v šatni alebo v sprchách a rúčky majú tak, jak žabky tam ležia.”
Telá bratov Grolmusovcov našli vyšetrovatelia až po niekoľkých rokoch, podobne dlho fungovala aj posilovňa na sídlisku Sásová v Banskej Bystrici. Ani tento skutok, Černák nespáchal sám.
Posilňovňa
Vražda obchodníka s tigrami (22. júl 1996)
V roku 2015 vykopali policajti nad obcou Jarabá pozostatky Vladimíra Šuhajdu, po tom, čo sa Mikuláš Černák po rokoch vo väzbe priznal k jeho vražde. Šuhajda Černákovi priniesol tigra v hodnote 120 000 slovenských korún a neskôr spolu s Melloucami na jeho príkaz odišli do Banskej Bystrice. Keď si Šuhajda prišiel po peniaze, Černákovci ho odviedli do bossovho nevestinca, kde ho opili a odviezli na Čertovicu. Tam ho vyzliekli zo šiat a dvoma ranami do hlavy popravili.
Podľa svedkov, Černák vyhlasoval, že “ním vynesený rozsudok je účinnejší ako rakovina.” Reichelovi sa vyspovedal z 20 až 25 vrážd. Keď sa ho pýtal, či sa nebojí, že ho niekto usvedčí povedal: “Čoho sa mám báť? Ja dostanem 25, svedok dostane 20 rokov.”
Muž, ktorý neprosil o život (okolo 11. februára 1997)
Vraždu Pavla Lenhárta predčili konflikty v podsvetí, najmä spory o moc a kontrolu nad nelegálnymi aktivitami. A tiež preto, že bol v zločineckých kruhoch vnímaný ako konkurencia.
Černák spolu s ďalšími kumpánmi mali Lenhárta vylákať do Banskej Bystrice na miesto, kde sídlila bezpečnostná služba Security 3. Tu ho v kancelárii zvalil na zem, pridržali mu končatiny a dvoma ranami strelili do hlavy.
Keďže Lenhárt vedel, že Černák svoje obete zakopáva, sám ho poprosil o to, aby tak v jeho prípade neurobil. Telo naložili do auta a odviezli do katastra obce Budiš. Polícia ho 11. februára 1997 našla ležať v kufri auta.
Vražda Petra Novotného, Júliusa Tótha a Petera Muzska (6. marec 1997)
V dohode o vine a treste Černák ďalej objasnil likvidáciu “tigra z Partizánskeho”, Petra Novotného, ktorého vraždu si objednali bratia Mellovci, pretože sa báli, že ich zabije. Po Novotnom ďalej nasledovala vražda Júliusa Tótha a Petra Muzska z juhovýchodného Slovenska.
Tiger, ako ho prezývali, bol šéf hornonitrianského podsvetia, ktorý ako prvý z regiónu choval tigre. Podľa Novotného syna bol Černák ich rodinný priateľ. Rovnako ho navštevoval aj Karol Mello. Keď sa vzťahy zhoršili, rozhodli sa Novotného zlikvidovať.
Černák mu zavolal, aby ho vylákal do banskobystrického hotela Lux. Miloš Kaštan, ktorý stál vonku, informoval Novotného, že nie je v hoteli, ale vo svojom erotickom salóne. Na miesto už nedorazil. Petra Novotného zabili Černákovci na príjazdovej ceste k hotelu. Z červeného Volkswagenu s rakúskym evidenčným číslom ho traja muži rozstrieľali so samopalmi.
Bratia Mellovci
Brutálna vražda Gustáva Slivenského (25. marec 1997)
Podľa polície mal Mikuláš Černák spolu s komplicami mimoriadne brutálne zavraždiť policajta Gustáva Slivenského, ktorý na mafiánskeho bossa pravdepodobne hľadal strelca. Černák mal tiež podozrenie, že Slivenský donáša svojim kolegom.
Vražda sa odohrala v popradskom hoteli Gerlach, ktorý v tom čase vlastnil Milan Reichel. Spolu s Černákom, Slivenským a ďalšími dvoma ľuďmi sedeli v hotelovom bare. Po rozhovore všetci, okrem Reichela odišli do šatní čašníkov, ktoré sa nachádzali za herňou.
Keď tam za nimi neskôr prišiel aj Milan Reichel, Slivenský už ležal na zemi a dvaja kumpáni mu rezali hlavu. Na otázku, či sa zbláznili robiť niečo také v jeho hoteli, Černák odpovedal, že sa nedalo inak. Odrezanú hlavu Gustáva Slivenského položili do umývadla a telo zabalili do posteľnej plachty, na ktorej bolo razítko hotela Gerlach.
Telo odniesli a zapálili na Horehroní, pri ceste za Vernárom, avšak plachta nezhorela celá. Keďže razítko hotela odstalo takmer neporušené, podozrenie z vraždy padlo na Milana Reichela.
Černák mal Slivenského niekoľko krát bodnúť nožom a jeho komplici mu zaživa odrezali hlavu. Po vražde ju spolu s policajnou čapicou vystavili na kapotu Slivenského auta, ktoré stálo uprostred popradského sídliska. Náhodní okoloidúci ju našli položenú na vrchu červenej Lady, pred domom, kde býval.
Gustáv Silvenský
Kauza Tatravagónka – vražda Vladimíra Bachledu (23. mája 1997)
Na Slovensku mal Černák hlavné slovo v podsvetí aj mimo Banskú Bystricu. S dunajskostredským mafiánom Tiborom Pápayom trávil čas pri mori a vo viacerých vraždách figuruje s najvyšším bossom sýkorovcov Róbertom Lališom. Práve u neho si Peter Steinhübel, známy tiež pod menom Žaluď, objednal vraždu popradského prednostu Vladimíra Bachledu. Brúsil si zuby na jeho podiel v Tatravagónke, ktorý Bachleda zrejme rovnako nezískal čistým spôsobom.
Vladimíra Bachledu najskôr uniesli a držali v penzióne v Bystrici, kde Černák kedysi choval tigre. Popradského prednostu omámili liekmi a za prítomnosti notára donútili previesť podiel tatravagónky na Petra Steinhübela. Podľa výpovede bol Bachleda v takom zlom zdravotnom stave, že ho museli dopovať rohypnolom a alkoholom. Po podpise ho odviedli do lesa na Tále, kde mu Černák pred jamou pre istotu ešte strelil do hlavy. Aj keď Bachleda vyzeral ako mŕtvy už predtým.
Steinhübel mal za túto vraždu zaplatiť 20 miliónov slovenských korún. O peniaze však mali záujem viacerí. Z vraždy Vladimíra Bachledu obvinili piatich silných mužov podsvetia, v skutočnosti však za mrežami sedí len jeden z nich. Po niekoľkých mesiacoch, prokurátor štyrom obžalovaným obvinenia zrušil a peniaze tak putovali aj mimo Róberta Lališa.
Vladimír Bachleda
Ohavná pomsta za Michala Csémiho (4. júla 1997)
Podľa výpovedí svedkov prišiel Mikuláš Černák do Dunajskej Stredy a zdvihol policajne pásky, aby sa na vlastné oči presvedčil o poprave Michala Csémiho, ktorý bol jeden z jeho mužov.
Vražda Rudolfa Hoddosyho bola pomstou a vyvolala na juhu Slovenska veľký rozruch. Po policajnom výsluchu podozrivého vraha Michala Csémiho, si na Huddosyho počkal aj Vladimír Černák. Dvaja falošní policajti ho odviezli do rodinného domu na Devínskej ceste v Bratislave. Keď sa ho Černák pýtal na Csemyho vraždu, údajne celý čas zapieral. Banskobystrický boss sa ho na to mal opýtať: “Ako chceš teda zomrieť?” “Ranou do srdca,” odpovedal Hoddosy.
Dlhý nôž mu v sekunde prebodol hruď. Černák sa mal následne postaviť za neho, opačnou stranou noža buchnúť po temene hlavy a oddeliť ju hlbokými rezmi od tela. Umytú a učesanú Hoddosyho hlavu vrátili do Dunajskej Stredy, kde ju položili do betónového kvetináča pred obchodný dom Modrý Dunaj. Bezhlavé telo vyhodili zabalené v koberci na brehu rieky, ešte na Devíne.
Michal Csémi patril k najvernejším ľuďom Mikuláša Černáka po tom, čo zavraždil pokladníka gangu pápayovcov. “Miško Maďar”, ako si hovoril, bol prítomný pri vražde policajta Gustáva Slivenského, ktorému v hoteli Gerlach odrezal hlavu. Csémiho zastrelili v roku 1997 samopalom v Dunajskej Strede.
Poprava poliaka Gregorza Szymaneka (september 1997)
Chránený svedok Alexander Horváth a zároveň bývalý člen podsvetia známy ako “Šani” vypovedal proti Černákovi, ktorý podľa jeho slov zastrelil poliaka Gregorza Szymaneka. Porušil tak zákon mlčanlivosti – základný princíp mafiánskych skupín. Z obavy o svoj život Horváth niekoľko krát zmenil svoju výpoveď. Po tom, čo mu Černákovci ponúkli peniaze, poprel svoje výpovede a mafiánskeho bosa označil za nevinného.
Bolo dobre známe, že Černák spolupracoval aj so zločineckými skupinami mimo Slovenska. V jeseni 1997 Černákovci uniesli jedného z najbohatších poľských podvodníkov Gregora Szymaneka, pôvodne s vidinou veľkého výkupného. Z peňazí nakoniec z neznámych príčin vzišlo.
Poliaka zadržali v horskej chate pri Banskej Bystrici s vyberanou spoločnosťou. Vraždy sa zúčastnili okrem Černáka boss košického podsvetia Róbert Holub s dvoma pobočníkmi. Podľa výpovede mal Černák vytiahnuť zbraň a so slovami, “uvidíme sa v pekle”, streliť Szymanekovi do otvorených úst. Druhýkrát ho mal do srdca zasiahnuť Ján Kán, ktorý ale Černákov scenár popiera.
Gregorz Szymanek, priekopník daňových a colných megapodvodov, si roky užíval svoje milióny v zahraničí. Jeho vraždu si u Černákovcov objednali poľskí mafiáni.
Mikuláš Černák a Ján Kán
Vražda košického bossa Róberta Holuba (5. október 1997)
Silná pozícia v slovenskom podsvetí umožnila Černákovi získať si rešpekt na všetkých frontoch, vrátane východu. Výrazne vzťahy udržiaval s Róbertom Holubom, no keď sa naštrbili, riešil ich násilím.
Začiatkom júla 1997 sa na veľkolepej oslave krstín syna Karola Kolárika zúčastnili elity vtedajšieho východoslovenského podsvetia. Nechýbal ani krstný otec, Mikuláš Černák, a Róbert Holub, ktorého o tri mesiace neskôr, 24. septembra 1997, vylákali do bratislavského hotela Danube a spustili streľbu. Na rozdiel od ochrankára Štefana Fabiana, vtedajší boss košického podsvetia prestrelku prežil.
Nájomný vrah od Sýkorovcov, Jozef Roháč, ťažko zraneného Holuba o pár dní neskôr zastrelil v nemocnici na Kramároch z protiľahlej strechy v noci. Z 24 striel ho 4 krát zasiahol do hlavy. Černák za nového košického bossa potom nasadil Karola Kolárika, ktorý mafiánske besnenie rovnako neprežil, kvôli podozreniu, že spolupracoval s políciou.
Holub pritom smrti unikol aj v minulosti. Prvý pokus o likvidáciu Róberta Holuba sa odohral 22. septembra 1997, keď sa na čerpacej stanici KVP v Košiciach maskovanému strelcovi na motorke zasekla strelná zbraň. Druhú vraždu sa pokúšali zrealizovať v októbri v košickom byte, kde sa mal ocitnúť s ďalším členom podsvetia, Petrom Kleščom, ktorého na mieste zastrelili. Róbert Holub im však vtedy ušiel.
Dôvodov na jeho odstránenie malo byť viacero. Podľa výpovede Mikuláša Černáka, vtedajší boss košického podsvetia mal neprimerané nároky na Jána Dopiriaka, ktorý privatizoval prešovský mäsokombinát. Černák ho chcel tiež nahradiť Karolom Kolárikom, ktorého sa Holub chystal odstrániť. Tak ako Mikuláša Černáka, potom, čo ho na spoluprácu oslovil námestník SIS Jaroslav Svěchota.
Za vraždu svojho kamaráta Holuba sa Imrich Oláh, ktorého polícia hľadala v súvislosti s vraždou Róberta Remiáša, pokúšal zavraždiť Černáka. Skončil však na jeho zozname smrti.
Figurujú na ňom tiež mafiánsky bratia Danišovci, ktorí zahynuli pri výbuchu auta; Milan Pilliar, ktorého zabili z pomsty za dobodanie Martina Láboša; Ladislav Šuhajda; vražda Tibora Kohuláka a ďalšie prípady, ktorých vyšetrovanie stále pokračuje.
Pokusy o likvidaciu Mikuláša Černáka
Aj obávaný banskobystrický boss sa stal nepohodlným a pokyny na jeho likvidáciu prichádzali z tých najvyšších miest. Námestník SIS Jaroslav Svěchota spolu s košickým bossom Róbertom Holubom navštívili rodičov Milana Reichela, ktorý sa v tom čase skrýval pred políciou, a za vraždu Mikuláša Černáka mu navrhli beztrestnosť. Na čo Reichelova mama Holubovi povedala, že jej syn by s takým niečim nesúhlasil. Obaja muži, Jaroslav Svěchota a Róbert Holub sú dnes mŕtvi.
Vražda svedka Mariána Karcela (27. jún 2000)
V júni roku 2000 neznámy páchateľ niekoľkými výstrelmi zo samopalu smrteľne zranil svedka, ktorý mal vypovedať v procese s Mikulášom Černákom. Mariána Karcela zabili v Banskej Bystrici, v časti Kynceľová, v aute pred jeho domom, údajne na Černákov pokyn, ktorý si v tom čase odpykával svoj trest.
Na rozdiel od ostatných svedkov, však svoju výpoveď proti Černákovi nikdy nezmenil.
Okrem objednávateľa a ďalších osôb, je z vraždy Karcela obvinený aj jeho bývalý advokát Daniel Maukš. Ten čelí obvineniu, že svojmu mandantovi pomáhal pri likvidácii svedka. Maukš mal vraždu zorganizovať spolu s ďalšími obvinenými, za čo bola vykonávateľovi vyplatená odmena 1 milión korún.
Dobrovoľne na polícii (koniec roka 1997)
Keď žilinská polícia koncom roku 1997 rozbehla rozsiahlu pátraciu akciu po mafiánskom trojlístku, Mikuláš Černák sa spolu s Jánom Kánom dobrovoľne prihlásili na polícii.
Černák si pred plánovaným príchodom na krajské riaditeľstvo zavolal televíziu Markíza a ďalšie média, ktoré ho mali pravdepodobne kryť pred možnými strelcami. V tom čase už vedel, že akonáhle sa vynorí, nebude už chránený.
Neskôr napísal Černák Markíze prehlásenie, že mal z najvyšších miest sľúbené, že po vypočutí budú spolu s Jánom Kánom prepustení na slobodu. Zálusk na províziach však mali rôzne vysoko postavené osoby, vrátane policajtov. Černák tak nerátal s tým, že sa po obvineniach z vydierania, prevalí ďalšia závažná trestná činnosť. Spolu s Kánom mu zamietli sťažnosť v súvislosti s obvinením a vzatím do väzby.
Vyšetrovateľ Jozef Kováčik spomína na Černáka ako na normálneho človeka, ktorý sa nebránil spolupracovať. Na rozdiel od svojich kumpánov vedel, aké následky môžu mať jeho činy. Keď ho však v roku 2002 prepustili, zdalo sa, že na túto opatrnosť rýchlo zabudol. Na lyžovačke na Štrbskom plese sa egoisticky predieral davom, čo neostalo skryté. Situácia pobúrila vtedajšieho predsedu vlády, Mikuláša Dzurindu, ktorý všetko videl na vlastné oči a na stíhaného Černáka podal trestné oznámenie. Neskôr Černáka opäť zadržali a posadili do väzby.
Dlho očakávaný proces s Mikulášom Černákom sa uskutočnil v novembri 2008. Mafiánsky boss pred vynesením rozsudku požiadal o prepustenie, čo mu senát okamžite zamietol. Na konci boli čítané výpovede z prípravného konania, v ktorých to, čo priznal, vzápätí aj poprel, len aby poukázal na tých, ktorí s ním spolupracovali a teraz svedčia proti nemu. Mikuláš Černák si rozsudok vypočul o rok na to, na okresnom súde v Prešove.
Aj keď bol obžalovaný zo siedmych vrážd a šiestich účastiach na vražde, všetko poprel. Navyše pred súdom Miloš Kaštan, ktorý spolu s Jánom Kánom stáli pri zrode Černákovcov, ponúkol Vasiľovi Imriškovi (Černákovmu kamarátovi) finančnú odmenu za to, že bude vypovedať proti nemu.
Mikuláš Černák nečakane prerušuje svoje mlčanie (začiatok roka 2015)
Po tom, čo bol Černákovi navrhnutý ten najvyšší trest, ponúkol bývalý mafiánsky boss priznanie k ďalším vraždám výmenou za ten kratší. Neuspel a senát okresného súdu v Prešove rozhodol o výnimočnom treste odňatia slobody na doživotie.
Začiatkom roku 2015 však Mikuláš Černák náhle prerušuje svoje dlhé mlčanie. Rozhodne sa spolupracovať s políciou a vyhlasuje, že pomôže objasniť viac ako 30 vrážd.
“Ja som si povedal dosť. Prehovorím, prelomím mlčanie a začnem hovoriť aj ja.”
Po predchádzajúcich procesoch, kedy väčšinu toho, čo povedal zatĺkol, sa priznal k založeniu organizovanej skupiny, ktorá páchala násilnú trestnú činnosť, vrátane únosov a vrážd.
“Dnes mám kritický postoj voči svojej temnej minulosti z tohto obdobia a hanbím sa za ňu pre skutky, ktoré som spáchal a myslím si, že došiel čas, aby som aj týmto spôsobom splatil spoločnosti svoj dlh.”
Podľa odborníkov Černák prelomil svoje mlčanie na základe hnevu k tým, ktorí s ním páchali trestnú činnosť a teraz spolupracujú s políciou, aby sa sami vykúpili zo svojich zločinov. Veľmi dobre tiež vie, že odsúdenie na doživotie, neznamená podľa slovenských zákonov, že vo väzení strávi celý svoj život. Po 25 rokoch požiadal o podmienečné prepustenie.
Jeho kamaráti ho dostali za mreže a na slobode si užívali peniaze človeka, pred ktorým sa kedysi plazili od strachu. “Z jeho peňazí platia policajtov, prokukrátorov a všetkých možných dookola, len aby sa nedostal z basy,” vyjadril sa Vasil Imrišek.
Pád Mikuláša Černáka prišiel veľmi rýchlo, po oslave jeho 31. narodenín, kedy sa mu prišli pokloniť všetci tí, ktorí prežili jeho nástup k moci. V tom čase sa na Slovensku blížili voľby a štátna moc si chcela pripísať plusové body, za človeka, ktorý sa zdal byť nedotknuteľný. Zadržanie Mikuláša Černáka, tak mohlo upokojit spoločnosť traumatizovanú vraždami a výbuchmi áut.
Keď sa ho redaktorka televízie Markíza, Zuzana Ondruščáková pýtala, či je pravda, že mal na výplatnej páske aj policajtov, prokurátorov, sudcov a vysokopostavených príslušníkov SIS, odpovedal:
“Áno, mali sme a dôvody boli pre nich jednoduché a zištné – finančné. Pre nás to bolo z dôvodu, aby sme sa mohli naďalej venovať našim aktivitám a fungovať.”
Pred vynesením rozsudku poukázal na kumpánov, s ktorými spolupracoval, a ktorí teraz svedčia proti nemu, aby si zaobstarali beztrestnosť a predniesol záverečnú reč:
“Ja som niekoľkokrát uviedol, že za svoju temnú minulosť sa hanbím. No bohužiaľ nedá sa to už vrátiť späť. A to neznamená, že mi nie je ľúto ľudského života. Tiež hlavne príbuzných, deti, manželky, rodičov poškodených, ktorí nemôžu za to, ako žili, čo robili poškodení, ktorí sú predmetom pojednávanej veci. Ja som sa nenarodil tak isto mafiánom, zločincom, vyrastal som v slušnej rodine.”
