Každý rok sa v medicínsko – vedeckom prostredí objaví veľké množstvo nových poznatkov, objavov či teórií, pričom cieľom každého nového zistenia je zlepšiť kvalitu ľudského života alebo ho predĺžiť. Veľa takýchto objavov vzniklo zámerným skúmaním, no ešte väčšie množstvo sa ukázalo byť dielom náhody alebo osudu, záleží čomu veríte vy. Bez toho by však bol svet nesmierne ochudobnený. Chcete vedieť, aké dôležité objavy používané dodnes, vznikli celkom neúmyselne? Čítajte a dozviete sa to.
Röntgenové lúče boli objavené počas skúmania katódových trubíc
V roku 1895 sa Wilhelm Roentgen snažil previesť experiment výsledkom, ktorého by bolo niečo úchvatné, nečakané a hlavne ešte nepopísané. Svojim experimentom chcel zistiť, či môžu katódové lúče prechádzať sklom. V rámci experimentu zakryl katódovú trubicu ťažkým čiernym papierom a čakal, čo sa stane. Cez papier začalo prenikať neprirodzené zelené svetlo, ktoré sa premietlo na fluorescenčnú obrazovku. Celý proces, akým sa to odohralo vnikol Röntgenovi nápad. Zistil, že niektoré lúče dokážu prechádzať takmer čímkoľvek a na obrazovke zanechávajú tiene pevných častí. Nevedel, čo sú to za lúče, tak ich pre jednoduchšie zapamätanie označil ako „röntgenové“.
Výter ako spôsob zisťovania rakoviny bol objavený počas štúdie zmien v priebehu menštruačného cyklu
Ide o jednu z najjednoduchších metód stanovovania nejakého ochorenia vôbec. Zároveň je ale jednou z najdôležitejších, hlavne u žien, ktorým môže zachrániť život. A za túto metódu môžeme vďačiť lekárovi Georgovi Papanicolaouaovi a jeho túžbe pochopiť menštruačný cyklus.
Spočiatku mal v úmysle vykonať výter z vagíny žien určených k skúmaniu, aby zistil ako sa menia bunky z pohlavných orgánov počas cyklu. V jednom výtere našiel rakovinové bunky a to jeho výskum posunulo o krok ďalej. Tento postup totiž dokázal pomerné rýchlo, lacno a jednoducho stanoviť u žien nebezpečnú rakovinu krčka maternice. Zhodou náhod je teda považovaný za hrdinu žien.
Vazelína bola pre robotníkov odpadným produktom, ktorý ale urýchľoval hojenie rán
Nevedno ako to robotníkom napadlo, no tí, ktorí pracovali pri vrtných zariadeniach začali používať mazľavú látku ako odpadný produkt výroby na rezné rany a popáleniny, ktoré ich následne menej boleli. Myšlienka to bola veľmi dobrá, a tak sa začalo na nej pracovať. Nasledujúce desaťročiach sa daná látka čistila a extrahovala na vazelínu vhodnú na predaj každému, kto by mal záujem.
Oxid dusný ako anestetikum bol objavený, keď si zubár všimol muža, ktorý si vôbec neuvedomoval zranenie nohy
Akonáhle došlo k objaveniu oxidu dusnatého, trvalo naozaj len krátku dobu, kým si ľudia uvedomili jeho príjemne omamné účinky na ľudský organizmus a používali ho ako “párty drogu”. V roku 1844 si pred záštitou zubára menom Horace Wells našla aj ďalšie využitie. Stretol muža pod vplyvom plynu, ktorý sa poranil, no všimol a uvedomil si to, až keď účinky plynu odzneli. Vtedy Horaceovi napadlo použiť oxid dusnatý ako anestetikum vo svojej praxi, odkiaľ sa rozšírilo aj do ďalších medicínskych oblastí.
