Hlavnou úlohou lekárov je liečiť a snažiť sa vyliečiť. A to sa títo ľudia už od nepamäti snažia robiť. Avšak, kým prišli na správne metódy, lieky, postupy, “museli” sa veľakrát zmýliť. Bohužiaľ, aj o tom je život. Nie zriedka to, čo použili pacientovi ešte viac pohoršilo, niekedy však použili niečo, o čom by sa nám bežným ľuďom ani len nesnívalo použiť.
Dnešná generácia bude z nasledujúcich postupov úplne zhrozená, ale tak ako nie je každé zlato, čo sa blyští, tak aj z niečoho navonok nepoužiteľného môže ojedinele a do istej miery vzniknúť liek.
Trus zvierat
Veľa starovekých kultúr používalo trus rôznych druhov zvierat na liečbu širokej škály chorôb. Starí Egypťania si ním natierali rany – aj oči – a dokonca ho používali ako antikoncepciu (tu sa použil krokodílí trus – v skutočnosti však mohol zvýšiť pravdepodobnosť počatia). V realite to ale prinášalo extrémne veľa zdravotných problémov. Aj vážnych!
Trepanácia
Ide o lekársky výraz, kedy je do hlavy postihnutému vyvŕtaná diera (dnes sa používa na vyrovnanie vnútrolebečného tlaku), ktorou sa kedysi liečili duševné poruchy alebo bolesť hlavy.
Moč
Ako sme sa dozvedeli, ľudia používali na liečebné účely trus zvierat, tak prečo by mal byť moč výnimkou? Vo viacerých kultúrach sa využíval v liečbe, ale napríklad aj v diagnostike rôznych ochorení. Údajne ho používali aj proti kožným mykózam na nohách a Rimania si ním mali bieliť zuby.
Heroín a kokaín
Odkedy bol v roku 1974 uvedený na trh heroín, prvom rade sa používal ako liek proti bolesti, antidiuretikum a dokonca ako prostriedok na potlačenie kašľa (často sa podával aj deťom!) aj keď sa heroín či kokaín používali v zdravotníctve a už účinky boli do istej miery prospešné a žiadúce, nakoľko bolo vysoké riziko vzniku závislosti, ich používanie sa časom obmedzilo až úplne zakázalo.
Prerezávanie ďasien
Francúzsky chirurg Ambroise Paré v roku 1500 spopularizoval prax prerezávania ďasien batoľatám, aby tým pomohol mliečnym zubom dieťaťa ľahšie a rýchlejšie vyrásť. Táto preventívna a možno nie práve najšetrnejšia metóda vznikla na základe prípadu dieťaťa, ktoré v dôsledku patologického neprerezania ďasien zomrelo. To viedlo francúzskeho chirurga k domneniu, že je nutné deťom pomôcť, aby sa podobný prípad viac nezopakoval.
Žlč
Žlč, okrem toho, že je nevyhnutnou súčasťou metabolizmu predovšetkým tukov, ide o zeleno-žltú jemne zapáchajúcu tekutinu. Konzumácia žlče v podobe tabliet však nie je veľmi užitočná. Používala sa teda čerstvá slonia žlč, ktorú používali starí Číňania, aby si vyčistili zuby. Okrem tejto klasickej používali aj psiu, alebo tú z vola či kapra. Jej konzumácia ale často viedla práve k nevoľnosti a ku gastrointestinálnym problémov. Čím dlhodobejšia konzumácia, tým viac a závažnejších problémov.
