Na svete existuje obrovské množstvo rôznych druhov rastlín, od tých mikroskopických až po obrovské stromy, no azda najfascinujúcejšie z nich sú práve mäsožravé rastliny. Oni totiž nie sú odkázané len na príjem živín z pôdy ako bežné rastliny, ale majú mechanizmy, vďaka ktorým dokážu “loviť” hmyz, ale dokážu si takto zaobstarať potravu napríklad aj v podobe myši. Energiu teda dokážu získavať zo slnka v procese fotosyntézy, ale rovnako dobre aj rozložením a strávením organizmov.
Najstaršie mäsožravé rastliny pochádzajú z obdobia pred 70 až 80 miliónmi rokov. Je až neuveriteľné, že si dokázali vyvinúť tak dokonalé mechanizmy na lovenie. Sami posúďte, či si ich spôsob zaslúži obdiv.
Mucholapka podivná
Zo všetkých mäsožravých rastlín je práve táto najznámejšia po celom svete. Učí sa o nej už na základných školách a určite ste sa s ňou stretli i v supermarketoch, možno ju dokonca máte doma. Je pomerne nenáročné na podmienky, a tak starostlivosť o ňu zvládne aj úplný začiatočník.
Pôvodom však pochádza zo subtropických oblastí východného pobrežia Spojených štátov amerických (konkrétne zo Severnej a Južnej Karolíny). Jej lapací mechanizmus sa veľmi podobá pasci, pri ktorej sa dve časti zaklapnú do seba po tom, čo na svojom povrchu zaregistrujú prítomnosť hmyz (pomocou drobných chĺpkov), ten tam následne zostáva uväznený. Predtým ako sa však uzavrie ešte počká asi 20 sekúnd, aby sa ubezpečila, že je v jej zovretí naozaj hmyz (tento mechanizmus je totiž energeticky veľmi náročný, takže sa nebude uzatvárať pri každom kontakte).
Krčiažnik
Ide o rastlinu, ktorá má na lovenie svojej koristi vytvorenú štruktúru, ktorá sa podobá malému krčahu. Zvrchu sa nachádza otvor, cez ktorý korisť padá dnu, následne je tam klapka, ktorá sa uzavrie. Vo vnútri sa nachádza tekutina, ktorá obsahuje tráviace šťavy a enzýmy, takže korisť sa zaživa natrávi.
Tieto krčiažniky prirodzene rastú v tropických oblastiach juhovýchodnej Ázie a na Malajských súostroviach. Možno ich nájsť aj v Číne a Severnej Austrálii.
Darlingtónia
Darlingtónia je rastlina, ktorá opäť svoju korisť uzatvára do útvarov vo vnútri ktorých sa nachádzajú pre ňu symbiotické baktérie a prvoky, ktoré rozložia akúkoľvek pevnú hmotu, ktorá sa tam ocitne. Okrem toho dokáže produkovať aj proteolytický enzým rozkladajúci korisť.
Rosička
Ide o jeden z najrozšírenejších druhov mäsožravých rastlín (úžasné je, že ju môžete nájsť aj na území Slovenska). Ide o rod, ktorý zahŕňa takmer 200 identifikovaných druhov. A aj keď je tých druhov pomerne dosť, všetky fungujú na rovnakom princípe. Rastlina má na svojom povrchu útvary nazývané tentákuly, ktoré vylučujú lepkavý sliz, keď sa hmyz dotkne čo i len jedného z nich, prichytí sa a nebude môcť odletieť preč. Rastlina sa začne okolo hmyzu ovíjať, aby si ho lepšie zafixovala, takže sa hmyzu bude dotýkať viacero tentákul. Tie napomáhajú tráveniu koristi (pretože obsahujú tráviace enzýmy). Samotné trávenie môže trvať aj šesť hodín. Po ukončení opäť nadobúda svoj tvar a čaká na ďalšiu korisť.
