Už len samotné slovo “deportácia” vzbudzuje v ľuďoch ozajstnú hrôzu. Niet sa čo čudovať, nikomu sa nespája s ničím dobrým, ale práve naopak. Ako prvé si asi spomenieme na masovú deportáciu Židov v čase 2.svetovej vojny, no to nebol ani zďaleka jediný prípad, kedy boli ľudia kruto vyhnaní z nejakej krajiny. Spadá sem totiž aj deportácia emigrantov (ľudí bez povolenia či dokladov) a mnohé ďalšie prípady odohrávajúce sa v histórii. Aj napriek tomu, že ide o minulosť, nemala by zostať v zabudnutí, ale ľudia by sa na podklade jej myšlienok mali poučiť.
Rozdelenie Indie a Pakistanu
Indický subkontinent utrpel zdrvujúcu ranu, keď britská vláda rozdelila jednu oblasť na dva samostatné národy – Indiu a Pakistan (rok 1947). Čo sa stalo ako prvé? Proti sebe sa postavili predstavitelia dvoch náboženstiev – hinduizmu a islamu. Jedny totiž prevažovali v Indii a druhí zase v Pakistane.
Toto rozdelenie viedlo k jednej z najväčších ľudských migrácií v histórii. Pre násilie panujúce v krajine (pri bojoch zomrelo približne milión ľudí) 15 miliónov ľudí utieklo zo svojich domovov. Vieme, že obyčajný prechod ľudí cez hranici sa nazýva migrácia – no je dôležité poznamenať prečo k nej došlo. Bolo to pre nepriateľské prostredie plné zabíjania. Takže môžeme povedať, že britská vláda svojim rozhodnutím nepriamo predložila miliónom ľudí ultimátum – odísť alebo zostať a riskovať smrť.
Holokaust počas 2. svetovej vojny
Ako sme spomínali v úvode – holokaust bola masívna deportácia Židov a iných etnických skupín do nemeckých táborov (tie sa nachádzali predovšetkým v Poľsku), kde ich čakala ťažká práca alebo smrť. Celé sa to dialo na príkaz Hitlera, ktorý sa chcel zbaviť ľudí takzvanej nečistej rasy. Systematicky bolo na jeho príkaz usmrtených asi 6 miliónov Židov (deportovaných bolo omnoho viac).
Deportácie z éry Sovietskeho zväzu
Za Josifa Stalina Sovietsky zväz nariadil masívne vnútorné deportácie a popravy miliónov ľudí. Začalo sa to v 30. rokoch minulého storočia, keď Stalin nariadil deportáciu desiatok etnických skupín, kvôli ich “nesprávnemu” politickému vnímaniu. Patrili medzi nich Čečenci z oblasti Kaukazu, Nemci v regióne Volga, Kurdi a krymskí Tatári. Stalin nariadil ich presun na Sibír.
Deportácia čečenského ľudu sa dokonca považuje za genocídu – odhaduje sa, že počas štyroch rokov ich neustálych deportácii bolo zabitých asi 30 % populácie. Deportácie pokračovali aj neskôr a začali sa týkať aj Lotyšov alebo Estóncov, ktorí končili v gulagoch.
Deportácie z Československa
Po druhej svetovej vojne československá vláda pripravila plán na deportáciu Nemcov a Maďarov žijúcich na tomto území. Veľkú časť vojny figurovalo Maďarsko ako spojenec Nemecka, čo vysvetľuje povojnový negatívny postoj Československa voči týmto dvom národom. Z Československa bolo späť do Maďarska deportovaných okolo 120 000 Maďarov.
