Nová štúdia zo Stanfordovej univerzity ukazuje, že starnutie nie je lineárny proces, ale skôr sa vyskytuje v dvoch významných „výbuchoch“ vo veku 44 a 60 rokov. Tieto molekulárne zmeny môžu vysvetliť náhle príznaky starnutia, ako sú vrásky, ochabnutá pokožka, šedivenie vlasov a bolesti svalov. John Whyte, odborník v rodinnom lekárstve, tvrdí, že „táto štúdia odhaľuje, prečo mnohí ľudia začínajú ‚cítiť‘ svoj vek pomerne náhle.“ Tieto zistenia vyzývajú na prehodnotenie tradičného pohľadu na starnutie.
David Sinclair, profesor na Harvard Medical School, vyjadruje, že „výskum je v rozpore so súčasnými modelmi starnutia.“ Týmto štúdiom sa zdá, že dochádza k „veľkým posunom v našej biológii v našich 40. a 60. rokoch.“
Významné molekulárne zmeny
Vedci z Stanfordu analyzovali molekulárnu aktivitu u 108 účastníkov rôzneho veku a etnického pôvodu. Ich štúdia zahŕňala viac ako 135 000 rôznych molekúl, pričom výsledky ukázali, že 81 % molekúl sa nemenilo postupne. Miesto toho došlo k významným zmenám vo veku 44 a 60 rokov.
Vo veku 44 rokov nastávajú zmeny v bunkách ovplyvňujúcich metabolizmus, čo môže vysvetliť, prečo je ťažšie spracovávať kofeín a alkohol. Taktiež sa zvyšujú hladiny cholesterolu a dochádza k priberaniu. Michael Snyder, predseda katedry genetiky na Stanford Medicine, vysvetľuje: „Hľadali sme, kedy sa zmeny najčastejšie vyskytujú na molekulárnej a biochemickej úrovni.“
Vo veku 60 rokov sa pozorujú podobné molekulárne zmeny, ktoré ovplyvňujú funkciu obličiek a imunitné zdravie. Samuel Lin, docent na Harvard Medical School, tvrdí, že „viditeľné príznaky starnutia sú priamym dôsledkom základných molekulárnych posunov.“
Psychológia a životný štýl
Pochopenie týchto zmien môže pomôcť jednotlivcom a zdravotníckym pracovníkom prevencia a príprava na neželané výsledky starnutia. Venki Ramakrishnan, nositeľ Nobelovej ceny, tvrdí, že identifikácia molekulárnych zmien je užitočná: „Hovorí nám, aké veci sa pravdepodobne pokazia v týchto fázach nášho života.“
V štúdii sa však objavuje niekoľko obmedzení. Všetci účastníci žijú v Kalifornii, čo môže skresliť rozmanitosť výsledkov. Xiaotao Shen, jeden z autorov štúdie, uvádza: „Naša kohorta nemusí plne reprezentovať rozmanitosť širšej populácie.“
Rôzne cesty starnutia
Jednotlivci starnú rôzne, a preto výsledky nemusia platiť pre všetkých. Niektorí môžu zažiť „krízu stredného veku“ už vo veku 30 rokov, iní zas „krízu neskorého veku“ koncom 50. a začiatkom 60. rokov. David Sinclair tvrdí, že „je možné, že psychologické zmeny môžu byť zodpovedné za tieto zmeny starnutia a nie naša prirodzená biológia.“
Prevencia starnutia
Otázkou zostáva, či je možné týmto „výbuchom“ starnutia zabrániť. Ramakrishnan naznačuje, že „základné príčiny starnutia sú pravdepodobne tie, ktoré sme už identifikovali.“ Rôzne štúdie naznačujú, že zmeny v životnom štýle, ako je strava, fyzická aktivita a stres, môžu ovplyvniť proces starnutia.
V konečnom dôsledku môže porozumenie týmto fázam a zmenám v starnutí poskytnúť cenné informácie o tom, ako sa pripraviť na najnáročnejšie obdobia v našom živote. Zatiaľ čo výsledky štúdie sú výnimočné, dôležité je prijať preventívne opatrenia a udržiavať zdravý životný štýl, aby sme sa vyhli neželaným dôsledkom starnutia.
Pochopenie molekulárnych zmien, ktoré sa dejú vo veku 44 a 60 rokov, nám umožňuje byť proaktívnymi v starostlivosti o naše zdravie. Pomôže nám to nielen reagovať na rýchle starnutie, ale aj predchádzať mu.
