Protesty nie sú populárne len v dnešnej dobe, ale naprieč celou históriou, pričom ľudia nachádzali rôzne spôsoby ako dať najavo svoj nesúhlas, mnohokrát i veľmi dramaticky. Takým typickým spôsobom, ktorý končil tragicky bolo sebaupálenie.
Možno to bolo práve zúfalstvo, ktoré ich nepriamo donútilo k tomu činu. Nech boli ich dôvody akékoľvek – vážne či zdanlivo menej dôležité – otriaslo to celým národom.
Samovraždu upálením si ľudia nie vždy zvolia z politických dôvodov, akoby sme si možno mysleli, preto sme vám pripravili zoznam ľudí, ich príbeh a dôvod, pre ktorý sa rozhodli ukončiť svoj život naozaj krutým spôsobom.
Thich Quang Duc
Písal sa 11. jún 1963 kedy došlo k upáleniu 67-ročného budhistického mnícha menom Thich Quang Duc. Sprevádzaný ďalšími 350 mníchmi, sa usadil uprostred rušnej križovatky v Saigone v tradičnej pozície lotosu, modlil sa a nechal, nech ho polejú benzínom a pred očami všetkých prítomných zapália.
Jeho cieľom bolo upozorniť na prenasledovanie budhistov juhovietnamskou vládou. A to sa mu aj podarilo (zaujímavosťou je, že jeho srdce zostalo nespálené a stalo sa svätou relikviou.)
Mohamed Bouazizi
Mohamed Bouazizi bol obyčajný predavač žijúci v Tunisku. Nakoľko mu v roku 2010 miestna polícia zabavila stánok na trhovisku i s ovocím a zeleninou, ktorú sa snažil predávať a pripravili ho tak o jeho jediné živobytie, v zúfalstve sa upálil.
To pomohlo vyburcovať ľud, na čo začali vznikať rozsiahle protesty, ktoré vyvrcholili fenoménom, ktorý dnes voláme ako Arabská jar, po ktorej nasledovalo zvrhnutie vlády.
Sám Mohamed Bouazizi aj napriek vážnym popáleninám, ktoré utrpel, zomrel až o rok neskôr.
Malachi Ritscher
Malachi Ritscher nebol známy len ako jazzový hudobník, ale i aktivista, ktorý to dotiahol až k upáleniu. Stalo sa to v roku 2003 počas najväčšej dopravnej špičky na rušnej ulici v Chicagu.
Chcel tým vyjadriť protest voči invázii do Iraku. Celkovo bol vášnivým protivojnovým demonštrantom. Jeho smrť však zostala nepovšimnutá.
Murugathasan Varnakulasingham
V roku 2009 sa priamo pred sídlom Organizácie Spojených národov v Ženeve vo Švajčiarsku podpálil 26-ročný Murugathasan Varnakulasingham.
Polícia nestihla včas zasiahnuť, avšak v blízkosti mladíkových pozostatkov sa našiel list napísaný v tamilčine, v ktorom kritizoval OSN vo veci zanedbávania útlaku tamilského ľudu sinhálskou vládou na Srí Lanke počas občianskej vojny, ktorá trvala vyše 30 rokov.
Tento odvážny mladý muž bol len jedným zo siedmich Tamilov, ktorí sa na protest upálili.
Soshigateli
Soshigateli patrili k tzv.starým veriacim (pravoslávnym kresťanom v Rusku), ktorí sa bránili cirkevným reformám a snahám o modernizáciu. Verili, že oheň je jediný spôsob ako sa dokonale očistiť od hriechu, preto zvolili na protest práve upálenie sa.
Väčšinou sa zhromažďovali viacerí vytvárajúc skupiny s rozličným počtom (ten však mohol dosiahnuť aj 2 tisíc ľudí) a upaľovali sa v obrovských jamách alebo domoch.
Nhat Chi Mai
16. mája 1976 sa mníška budhistického vyznania Nhat Chi Mai upálila na nádvorí kláštora v Saigone na protest proti vojne vo Vietname. Želala si, aby sa ľudia všetkých vierovyznaní, náboženstiev a filozofií spojili, a tak vytvorili pokojnejší a stabilnejší svet. Predtým, ako sa zapálila, pred seba umiestnila sochu Panny Márie a Avalókitéśvaru (v mahájánovom budhizme jeden z najvýznamnejších bódhisattvov, ktorý stelesňuje súcit).
Takisto si priala, aby jej skutok podporil mier a porozumenie medzi katolíkmi a budhistami.
Jan Palach
Dobre známy len 21-ročný študent histórie Jan Palach sa upálil na rampe Pražského národného múzea. Písal sa rok 1969. Svojim skutkom chcel vyjadriť protest proti okupácii Československa armádami Varšavskej zmluvy, okliešťovaniu slobôd a narastajúcej pasivite verejnosti.
Jan Palach však nebol ani zďaleka jediný, ktorý sa uchýlil k podobnému činu. Podľa dnešných výskumov si z politických dôvodov v danej dobe siahlo na život 29 československých občanov, z ktorých sedem zomrelo.
