Predstieranie smrti nevyrieši problémy. Je tu však niekoľko ľudí z minulosti, ktorí boli o svojich činoch presvedčení. Či už išlo o peniaze alebo útek pred spravodlivosťou zinscenované príbehy smrti v sebe nesú vždy nejaký príbeh. Pozrime sa na niekoľko z nich.
Timothy Dexter, 1800
Chudobný remeselník Timothy Dexter odišiel zo školy, keď mal osem rokov. V neskorších rokoch učinil niekoľko šťastných finančných rozhodnutí a stal sa jedným z najbohatších mužov v Bostone. Do vyššej spoločnosti ho nikdy celkom neprijali, pretože bol považovaný za nevzdelaného muža, ktorý sa oženil so svojimi peniazmi. Dexter zašiel až tak ďaleko, že si udelil titul Lord a požadoval, aby ho takto oslovovali aj jeho služobníci. Keď tlak z vonka narastal, rozhodol sa predstierať vlastnú smrť. A to len, preto, aby zistil, ako sa veci a sympatie vo vyššej spoločnosti v skutočnosti majú. Zatiaľ, čo jeho deti predstierali primeraný smútok, manželka nezávisle majetná Elizabeth Frothingham sa usmievala až príliš. Dexter, ktorý všetko sledoval z hrobky postavenej v suteréne domu napochodoval do kuchyne a vynadal jej, že poriadne neplače. Rovnako si to namieril medzi nič netušiacich smútiacich. Nanešťastie pre Dextera sa mu nikdy nedostalo rešpektu. O šesť rokov na to zomrel, tento krát už naozaj.
William Goodwin Geddes, 1877
William Goodwin Geddes mal povesť vynikajúceho plavca a všestranného športovca. Napriek tomu sa 29. novembra 1877 údajne utopil v King John´s Creek v Queenslande. Jeho brat, ktorý celú scénu sledoval povedal, že počul Geddesa volať o pomoc a snažil sa ho zachrániť. Telo jeho brata sa, ale nikdy nenašlo a ani ochota uveriť, že sa naozaj utopil. Jeho životné poistky boli vyplatené o štyri mesiace neskôr. Rovnako o niekoľko ďalších rokov bol do azylu pre duševne chorých v Adelaide prijatý muž menom Louis Sydney Brennan, ktorý vyzeral identicky ako údajne utopený Geddes. Hoci jeho rodičia tvrdili, že Brennan nie je ich syn, policajt a Geddes sa navzájom spoznali a rodičom pristála na krku žaloba za spoluúčasť na podvode.
Belle Gunness, 1908
Belle Gunness prezývaná tiež „Lady Bluebeard“ sa stala známou po tom, čo údajne zavraždila najmenej 14 ľudí. Zinscenovaním vlastnej smrti sa jej podarilo vyhnúť trestnému stíhaniu. Koncom roka 1880 spolu so svojím prvým manželom emigrovala z Nórska do Ameriky. O dvadsať rokov neskôr sa stala vdovou, po tom, čo sa jej manžel otrávil. To nebolo všetko. Prišla aj o druhého manžela, ktorému, ako sama povedala, z vysokej poličky spadol mlynček na hlavu a rozdrvil mu lebku. Gunnessovej predstieraný smútok bol iba zásterkou, ako zinkasovať životné poistky po ich smrti. Jej ohavná chamtivosť však nemala konca.
V novinách uverejnila inzeráty s cieľom nájsť si dobre zabezpečeného muža, ktorý by ju nasledoval priamo do jej domu. Nápadníci na seba nenechali dlho čakať. Po tom, čo jeden z nich Andrew Helgelien náhle zmizol, Gunness odpísala vystrašeným príbuzným, že odišiel do Nórska. Čoskoro sa jej statok ocitol v plameňoch. Pod spáleným klavírom sa našli telá troch detí a bezhlavej ženy, ktorú všetci považovali za Gunness. Úrady vedúce vyšetrovanie, našli pozostatky roztrúsené po celom pozemku, medzi nimi aj Andrewa Helgelina. Z údajnej obavy pred milencom Rayom Lampherem spísala 12 hodín pred požiarom u právnika závet. Bála sa o svoj život aj o to, že jej podpáli dom. Lamphere bol neskôr zatknutý a obvinený z podpaľačstva. Na smrteľnej posteli v roku 1910 priznal, že založil na Gunnessovom statku oheň. Ale aj to, že nadrogovala a zabila svoje deti a samotná vyviazla bez zranení a s miliónmi vo vrecku po svojich obetiach. Telo bez hlavy patrilo žene, ktorá sa na farme stala gazdinou. Aj, keď neexistujú žiadne definitívne dôkazy ani forenzní analytici súčasnosti nepotvrdili, že telo ženy patrilo „Lady Bluebeard“.
Alfred Rouse, 1930
V nepodarenej snahe vyhnúť sa platbám výživného na niekoľko nemanželských detí sa Rouse rozhodol predstierať svoju smrť. Podpálil vlastné auto s telom niekoho iného. V skorých ranných hodinách Rouse zobral stopára, zbil ho, posadil na miesto vodiča a škrtol zápalkou. Tento čin však neostal bez svedkov. Rouse bol v roku 1931 odsúdený a obesený. To, kto bol jeho obeťou doposiaľ nebolo ešte presne zistené.
John Stonehouse, 1974
John Stonehouse si získal slávu ako člen Labouristickej strany v britskom parlamente. Jeho ambície stať sa premiérom rušili osobné a politické problémy. Inšpirovaný románom „Deň šakala“ si vytvoril alternatívnu identitu s menom Joseph Markham. Získal pas, otvoril si zahraničné bankové účty a nakoniec počas cesty na Floridu v roku 1974 zinscenoval svoje zmiznutie. Na pláži v Miami sa vyzliekol a odišiel. Jeho blízky jednoducho predpokladali, že sa utopil. V rovnakom čase však bohatý Richard John Bigham, gróf z Lucasu zmizol potom, čo sa stal podozrivým z útoku na svoju ženu a z vraždy opatrovateľky. Keď sa Stonehouse pokúšal v austrálskej banke vložiť značnú sumu peňazí, podozrievavý bankovník si myslel, že je to Lord Lucan. Bol deportovaný naspäť do Británie a odsúdený na sedem rokov väzenia za krádež a podvod. Lord Lucan sa nikdy nenašiel.
História a súčasnosť je plná ľudí, ktorí sa pre slobodu či peniaze zdá sa neštítia ničoho.
