Na rok 1952 obyvatelia Anglicka len tak nezabudnú. Londýn totiž postretol smog, ktorý zaplavil celé mesto. Aj keď celá katastrofa trvala len 4 dni, jej následky bolo hrôzostrašné. Kto by nebol v obraze – nešlo o obyčajný úkaz počasia, hmla totiž pozostávala okrem iného aj z drobných čiastočiek kyseliny sírovej a ďalších, nie práve bezpečných zlúčenín. Celkovo zomrelo na následky 12 tisíc ľudí, čo je na tak krátku dobu extrémne vysoké číslo. Prečítajte si o tomto desivom zážitku, ktorý by sa už nikdy nemal opakovať.
V dôsledku hmly zomrelo viac ako 12 tisíc ľudí
Hmla, ktorá zahalila mesto Londýn v decembri roku 1952, nebola obyčajným javom, ktorý môžeme vidieť v jesenné dni pomerne často. Toto bola hmla, smog, ktorý robil vzduch život ohrozujúcim. Každý nádych bol toxický – spôsoboval vznik komplikácií ako je bronchitída, zápal pľúc a kardiovaskulárne problémy – tieto ťažkosti zabili dokopy 4000 ľudí. Nedávny výskum však ukázal, že to mohlo byť až 12 tisíc.
Viditeľnosť bola menšia ako jeden meter
Počas celých štyroch dní, čo sa hmla zdržiavala v meste a okolí Londýna, ľudia nevideli na viac ako meter pred seba. Ak ste sa potrebovali niekam dostať a nezáležalo na tom či bola noc alebo deň, museli ste si dávať veľký pozor, aby ste do niekoho nenarazili. Obzvlášť nebezpečné bolo prechádzať cez cestu, pokým dopravu nezastavili.
Doprava bola zrušená
Ako sme spomínali vyššie, bolo extémne ťažké sa v tej hmle orientovať, a to nie len pre chodcov, ale aj pre dopravné prostriedky. Nebolo možné vidieť semafory, ani chodcov či cyklistov. Aby sa minimalizovalo riziko pre všetkých, príslušné orgány premávku zastavili. Odstávka platila aj pre vlady a lode na rieke Temža.
Zločinci hmlu využili
Keďže hmla sťažovala videnie, zvýšila sa v meste miera kriminality, a týkalo sa to predovšetkým krádeží. Zlodeji sa vlámali do domov pod rúškom hmly alebo čakali na rohoch ulice na ženy, aby im mohli ukradnúť kabelky. Nikto ich v enormnej hmle nevidel, takže mohli pokojne ujsť bez toho, aby sa obávali strážcov zákona.
Hmla mala žltú a čiernu farbu a zostával za ňou mastný film
Hmla, ktorá zahalila Londýn, nebola mliečne biela ako ju typicky poznáme. Namiesto toho pozostávala zo žltých a čiernych častíc, ktoré sa lepili na rôzne povrchy. Čierny a mastný film sa tvoril dokonca aj na tvárach ľudí, ktorí riskovali a vyšli von. Rovnako tak aj chodníky boli mastné a šmykľavé. Celé mesto bolo znečistené.
Hmla obsahovala častice kyseliny sírovej
Vedci postupným štúdiom prišli na to, že londýnska hmla z roku 1952 pozostávala z drobných čiastočiek kyseliny sírovej, ktoré vznikli následkami spaľovania uhlia za účelom získania tepla. V tom konkrétnom roku bola totiž tuhá zima a uhlie bolo v tom čase jediným možným spôsobom vykurovania domov, ale aj podnikov, ktoré nemohli kvôli zime prestať fungovať. Pri spaľovaní uhlia však vzniká veľa vedľajších nebezpečných látok. V tomto prípade vznikla zmes dusíka a oxidu siričitého, ktoré reagovali za vzniku kyseliny sírovej.
