Lobotómia – desivá prax určená najmä psychiatrickým pacientom. Prečítajte si viac.
Počuli ste už o lobotómií ako o lekárskom zákroku? Zjednodušene povedané išlo o prerušenie spojenia medzi predným lalokom mozgu a zvyšnými časťami, pričom je jasné, že zákrok patril k výrazne invazívnym a nebezpečným. Táto prax vychádzala z ešte starších medicínskych postupov, kedy sa vykonávala trepanácia, pričom sa do lebky pacienta vyvŕtali diery – malo to predovšetkým medicínsky význam, no občas sa naskytlo aj rituálne vnímanie.
Prvé lobotómie boli vykonané na zvieratách v 90. rokoch 19. storočia a do 50 rokov lekári vykonávali lobotómie predovšetkým na duševne chorých ľuďoch. Veľmi rýchlo sa ale prišlo na to, že je to nie len barbarské, ale aj neúčinné a upustilo sa od tejto praxi! Teda nie úplne všade.
Chcete sa dozvedieť viac? Teraz máte tú príležitosť.
OdporúčameGottlieb Burkhardt odstránil časť mozgu pacientom trpiacim na schizofréniu
Gottlieb Burkhardt, lekár pracujúci v psychiatrickej liečebni vo Švajčiarsku, sa inšpiroval prácou Friedericha Golza, ktorý robil experimenty na psoch – vybral im časť mozgu, aby boli poslušnejšie a pokojnejšie. Gottlieb sa to rozhodol zopakovať na svojich pacientoch. Zo šiestich pacientoch sa u štyroch dostavili isté žiadúce účinky. Avšak postup bol hodnotený negatívne a nestretol sa s prílišným pochopením.
Moniz, argentínsky neurológ, dostal Nobelovu cenu za vynájdenie postupu, ktorý bol vtedy známy ako „leukotómia“
V 20. až 30. rokoch minulého storočia, portugalský neurológ Antonio Egas Moniz, vylepšil celý postup, ktorý sa následne začal nazývať leukotómia. Do prednej časti lebky sa vyvŕtali otvory, následne sa kovovým nástrojom vybrali niektoré segmenty mozgu a na záver sa do lebky nalialo malé množstvo alkoholu. Postup bol údajne taký úspešný, že v roku 1949 zaň získal Nobelovu cenu za medicínu.
Postup sa používal na liečbu schizofrénie, kompulzívnych porúch a depresie
Pred začiatkom druhej svetovej vojny bolo v ústavoch pre duševne chorých viac ako 400 000 ľudí. Pre veľké množstvo z nich bola určená ako liečba práve lobotómia – týkalo sa to ľudí so schizofréniou, depresiou a kompulzívnymi poruchami. Po jej vykonaní mohli buď fungovať v bežnej spoločnosti alebo sa o nich starali opatrovateľky v azylových domoch.
Duševne chorým veteránom z druhej svetovej vojny navrhli lobotómiu ako liečbu PTSD
Lobotómiu malo podľa dostupných záznamov podstúpiť až 2 tisíc veteránov, ktorí mali príznaky depresie, schizofrénie a psychózy, no dnes by sme to diagnostikovali ako posttraumatický stresový syndróm. Nie zriedka im bola vykonaná lobotómia aj proti ich vôli a zostali im vážne problémy, ako sú záchvaty, strata motorických schopností a dokonca aj amnézia.
V niektorých krajinách sa stále praktizuje na obmedzenie násilného správania
Väčšina Severnej Ameriky a Európy považuje lobotómiu za archaický a barbarský postup. Niektoré krajiny to však praktizujú aj v 21. storočí. Týka sa to hlavne Indie, Japonska, Švédska a Austrálie.
