Keby sme si dohľadali presné čísla počtu závislých ľudí na alkohole, bolo by to veľmi vysoké číslo, ktoré by človeka nenechalo chladným. Nehovoriac o tom, koľkým ľuďom už alkohol zničil život, či už priamo alebo nepriamo. To je predsa dostatočný dôvod na to, aby sa vedci pokúsili nájsť riešenie v podobe lieku, ktorý by dokázal závislosť na alkohole nadobro vyliečiť. Už len tá predstava je neuveriteľná a úžasná, však?
Nová liečba, s ktorou vedci prišli, bola testovaná na opiciach a výsledky, ktoré priniesla, boli naozaj pôsobivé. Teraz už len stačí nájsť a využiť ľudských respondentov a v prípade úspechu, by sa na svete zrodila obrovská nádej a prevratný objav.
Celé je to zacielené na génovú terapiu, kedy sa skúmalo pôsobenie alkoholu a alkoholizmu na mozog. Do skúmania sa teda dal celý tím neurovedcov a fyziológov. Snažili sa zistiť, prečo majú ľudia v rámci bežnej terapie neustálu potrebu vrátiť sa k alkoholu. Prišli na to, že do veľkej miery za to môže tzv. mezolimbická dopamínová (DA) signalizácia – čo predstavuje komunikáciu po nervových dráhach neurónov pomocou neurotransmiteru dopamínu (v systéme odmeňovania, za čo zodpovedá práve proteín nazývaný neurotrofický faktor odvodený od glií (GDNF)).
Odborníci ďalej zistili, že hladiny GDNF sú u ľudí trpiacich alkoholizmom počas období abstinencie od alkoholu znížené.
Preto sa vedci rozhodli otestovať, či by použitie génovej terapie na dodanie tohto proteínu mohlo pomôcť posilniť kľúčovú dopamínergnú signalizáciu a zabrániť pacientom, aby trpeli recidívou a teda návratom k pitiu nadmerného množstva alkoholu.
Konzumácia alkoholu u ľudí, ktorí nie sú závislí spôsobuje uvoľnenie dopamínu, a teda príjemný pocit. Pri chronickom užívaní alkoholu sa ale uvoľňuje menšie množstvo dopamínu, a preto ak takýto ľudia chcú zažiť ten pocit eufórie, musia toho vypiť oveľa viac, prípadne si neustále udržovať istú hladinu alkoholu v krvi.
Ako prebiehal výskum?
Bolo použitých 8 makakov, ktorým sa v každom zo štyroch 30-dňových úsekoch zvýšila koncentrácia podávaného alkoholu. Dokopy mali alkohol k dispozícii po dobu pol roku, každý deň 21 hodín, kedy sa im samozrejme podávala aj čistá voda. Počas tejto doby sa u nich vytvorila závislosť.
Potom nasledovala 12-týždňová abstinenčná fáza, pričom štyria makakovia sa podrobili liečbe v podobe podávania GDNF po dobu 1 mesiaca.
A výsledky boli skutočne ohromujúce.
Opäť im nastolili režim, kedy mali k dispozícií voľný prístup k alkoholu i k vode a ukázalo sa, že makaki, ktoré sa podrobili génovej terapii sa alkoholu vyhýbali a po istom čase bola ich koncentrácia alkoholu v krvi na nule.
Takže tu existuje opodstatnená nádej k tomu, že sa raz dočkáme liečby, ktorá bude snáď dostupná pre všetkých, alebo aspoň pre tie najťažšie prípady. Pravdepodobne to ešte nejakú dobu potrvá, ale vyhliadky sú naozaj pozitívne.
