Cestovali by ste do Turecka na transplantáciu vlasov alebo na liečivé kúpanie v prírodných termálnych prameňoch? Zdravotná turistika sa dnes môže zdať ako moderný fenomén, ale jej korene siahajú tisíce rokov do minulosti. Už v starovekom gréckom a rímskom svete ľudia cestovali na veľké vzdialenosti, aby získali zdravotnú starostlivosť. Chorí ľudia putovali do svätýň, známych ako asklepieia, zasvätených lekárovi-polobohovi Asklepiovi, aby našli uzdravenie.
Prvý asklepieion bol založený v starovekom Grécku okolo roku 500 pred Kristom. Počas nasledujúcich storočí vznikli stovky takýchto svätýň po celom Grécku a na Apeninskom polostrove. Pútnici vyhľadávali liečbu v asklepieiach pre rôzne zdravotné problémy, ako bolesti hlavy, slepota či komplikácie spojené s tehotenstvom. Liečba, ktorú tam dostávali, bola zmesou spirituality a medicíny a dnes by sa nám mohla zdať neortodoxná. Ústredným bodom bolo spanie na posvätnom mieste s nádejou, že sa pútnikom bude snívať o Asklepiovi. Verilo sa, že tento poloboh má moc liečiť alebo prinajmenšom poskytnúť rady, ako sa vyliečiť.
Jedným z najznámejších pútnikov asklepieionu bol grécky rečník Aelius Aristides, ktorý žil v druhom storočí nášho letopočtu. Keď ochorel natoľko, že nemohol prednášať, rozhodol sa vyhľadať pomoc v Pergamonskom Asklepieione. Aristides podrobne popisoval svoje zdravotné problémy: „Hovorí o pocite, že mu vypadnú zuby, že mu vyjdú črevá… Často hovorí, že nemôže dýchať,“ uvádza Alexia Petsalis-Diomidis, lektorka klasiky na univerzite St. Andrews. Hoci dnes nie je možné presne diagnostikovať jeho ochorenie, vieme, že Aristides strávil v Pergamone dva roky, počas ktorých podstúpil viacero liečebných postupov na základe interpretácie jeho snov.
V jednom z jeho snov videl sošku bohyne Atény, patrónkou Atén, známych svojim kvalitným medom. Aristides dospel k záveru, že liečbou pre neho bude klystír z attického medu: „Okamžite mi napadlo mať klystír z attického medu.“ Tento postup znie bizarne, ale v rámci jeho doby a miesta to dávalo zmysel.
Aristides podstúpil aj ďalšie liečby na základe svojich snov, ako cvičenie, kúpanie v studenej vode či špecifická diéta. Pútnici v asklepieionoch mohli tiež dostávať bylinky, lieky alebo sa kúpať v liečivých termálnych prameňoch. Kľúčovú úlohu hrali aj duchovné rituály. Aristides počas svojho pobytu v asklepieione považoval za terapeutické aj písanie prejavov, aj keď bol príliš chorý na to, aby ich predniesol.
Podľa Heleny C. Maltezou, riaditeľky výskumu v gréckej Národnej organizácii verejného zdravia, bol tento druh starostlivosti holistický, pretože zahŕňal nielen liečenie tela, ale aj ducha.
Dnes by sme niektoré z liečebných postupov, ktoré sa uskutočňovali v asklepieionoch, mohli považovať za nevedecké alebo dokonca podivné. Staroveké zdroje popisujú prípady, ktoré sa zdajú byť zázračné. Napríklad, nápis v asklepieione v Epidaure hovorí o žene menom Cleo, ktorá údajne bola tehotná päť rokov a po spánku v svätyni porodila syna, ktorý už vedel chodiť. Ďalšie nápisy opisujú ľudí, ktorí získali zrak po tom, čo im Asklepios v sne nalial liečivo do očí.
Existujú aj príbehy o liečbe hadmi alebo psami, ktorí olizovali postihnuté časti tela chorých. Had bol symbolom Asklepia, čo sa prejavilo aj v starovekých vyobrazeniach boha s palicou, okolo ktorej je obtočený had.
Nie je úplne jasné, ako by sme mali tieto príbehy interpretovať dnes, ale ako hovorí profesorka Bronwen L. Wickkiser: „Musíme?“
Bez ohľadu na to, čo sa skutočne dialo v asklepieionoch, tieto svätyne boli dôležitou súčasťou starovekej medicíny a poskytovali liečbu, ktorej ľudia verili. Ich vplyv pretrváva dodnes, keďže Asklepiova palica s hadom je stále symbolom medicíny.
