Káva, náš každodenný spoločník. Nápoj s výraznou vôňou a chuťou, má za sebou bohatú históriu plnú legiend a zaujímavostí. Poďme sa spolu ponoriť do sveta tmavých zŕn, ktoré nás už storočia tešia a spoznať niektoré menej známe fakty o nich.
Legenda o etiópskom pastierovi
Jedna z najznámejších legiend o káve nás zavedie do Etiópie, kolísky kávovníkov. Podľa nej si etiópsky pastier všimol, že jeho kozy po zjedení plodov určitého kríka pôsobili veľmi živo a energicky.
Zvedavý pastier sa rozhodol plody ochutnať aj sám a zistil, že mu dodajú nevšednú energiu. Tak sa údajne objavila káva a jej povzbudzujúce účinky. Táto legenda sa traduje už celé storočia a dodnes je považovaná za jeden z možných začiatkov pestovania kávy.
Lekár Omar a jeho objav
Ďalšia zaujímavá legenda hovorí o arabskom lekárovi Omarovi, ktorý žil v 9. storočí. Omar si všimol, že mnísi v kláštore, kde často navštevoval, pili nápoj z neznámych bobúľ, ktorý ich udržiaval bdelými počas dlhých nočných modlitieb.
Lekár sa začal o nápoj zaujímať a zistil, že je to čerstvá zrnková káva. Prišiel na to, že tento nápoj má nielen povzbudzujúce účinky, ale pomáha aj pri trávení a zlepšuje náladu. Omar začal kávu odporúčať aj svojim pacientom a tak sa tento nápoj postupne začal šíriť po Arabskom polostrove.
Cibetková káva – najdrahšia na svete
Ak hovoríme o zaujímavostiach spojených s kávou, nemožno vynechať cibetkovú kávu. Tá je považovaná za jednu z najdrahších na svete a jej výroba je skutočne unikátna.
Cibetky, malé šelmy žijúce v juhovýchodnej Ázii, sa živia kávovými čerešňami. V ich tráviacom trakte prebieha fermentácia, ktorá mení chuť kávových zŕn. Zvieratá následne kávové zrná vylučujú spolu s trusom. Tieto zrná sa potom zbierajú, čistia a pražia.
Práve tento zložitý proces výroby a limitované množstvo robia cibetkovú kávu takou výnimočnou a drahou.
Kávová veštba – pohľad do minulosti a budúcnosti
Veštenie s kávy, alebo tiež tasseografia, je starobylá metóda veštenia, pri ktorej sa interpretujú obrazce vzniknuté z usadenín v šálke po vypití tureckej kávy. Aj keď pôvod tejto praxe nie je úplne jasný, odhaduje sa, že siaha až do starovekej Číny. Do Európy sa dostala pravdepodobne prostredníctvom arabských obchodníkov.
Význam jednotlivých symbolov sa môže líšiť podľa rôznych interpretácií a kultúr. Niektoré všeobecne známe symboly a ich možné významy sú:
- Čiary – rovné čiary predstavujú cestu, krivé zmeny, kruhy šťastie.
- Zvieratá – mačka symbolizuje nepriateľa, vták slobodu, ryba peniaze.
- Ľudské postavy – muž symbolizuje priateľa, žena lásku.
- Predmety – dom predstavuje domov, kľúč nové začiatky, srdce lásku.
Historické centrá spoločenského života
Kávové domy boli v minulosti oveľa viac než len miesta, kde si ľudia mohli vychutnať šálku kávy. Predstavovali živé pulzujúce centrá spoločenského života, kde sa stretávali ľudia z rôznych spoločenských vrstiev, aby si vymieňali nápady, diskutovali o politike, filozofii, umení a iných aktuálnych témach. Ich význam pre spoločnosť bol neoceniteľný, a to najmä v období, keď ešte neexistovali moderné komunikačné technológie.
V čase, keď knihy boli drahé a informácie boli nedostupné pre širokú verejnosť, kávové domy poskytovali priestor, kde sa ľudia mohli dozvedieť o aktuálnych udalostiach, nových myšlienkach a objavoch. Často sa tu čítali noviny a časopisy nahlas, čo umožnilo aj negramotným ľuďom byť informovaní.
