Počuli ste už niekedy o šperkoch, do ktorých boli zakomponované diamanty vytvorené v umelých podmienkach laboratória? Že nie? V súčasnej dobe sa používajú čoraz viac, sú dostupnejšie vo väčšom množstve, kvalite a rôznych farbách, samozrejme za rôzne ceny.
Zaujíma vás ako vznikajú a čím sa líšia od klasických prírodných diamantov? My sme sa na to pozreli bližšie, a tak vám môžeme priniesť zopár základných informácií.
Ako takéto diamanty “vyzerajú”?
Diamanty, ktoré boli vytvorené v laboratóriu majú v podstate rovnaké chemické, optické i fyzikálne vlastnosti ako diamanty, ktoré môžeme nájsť v prírode. Nelíšia sa ani štruktúrou, keďže aj tu je základným stavebným prvkom uhlík. Tak isto odrážajú svetlo a sú rovnako tvrdé ako prírodné diamanty. Hlavným a v podstate jediným rozdielom je ich pôvod, spôsob, akým vznikli.
Klasické prírodné diamanty vznikli pred miliónmi až miliardami rokov v zemskom plášti, odkiaľ sa následne sopečnými erupciami dostali na zemský povrch.
Prvé nápady a pokusy o umelé vytvorenie diamantov sa datujú už do dávnejšej histórii.
Poďme si teda spísať časovú os
70. roky: Výskumníci General Electric vytvorili prvé laboratórne vypestované diamanty v kvalite drahokamov, ktoré spĺňajú všetky predpoklady, aby mohli byť osadené do šperkov.
Polovica 80. rokov: V laboratóriu sa vyrábajú kryštály v kvalite diamantov, ktoré sú však ešte veľkostne pomerne malé a ich farba sa pohybuje v odtieňoch od žltej po hnedú.
2000: Diamanty sa vyrábajú metódou chemickej depozície z pár (CVD), ktorá nevyžaduje použitie tak vysokej teploty a tlaku.
Polovica 2010: Dostupné sú rozmanité veľkosti, tvary a farby laboratórne vypestovaných diamantov.
Na výrobu diamantov v laboratóriách sa používajú dve základné metódy:
Vysoká teplota a vysoký tlak
Touto metódou sa imitujú prirodzené podmienky, v ktorých vznikali diamanty na Zemi. Používa sa teplota 1300 až 1600 stupňov celzia a tlak 5-6 GPa.
Tomuto procesu môžu byť podrobené aj prírodné diamanty horšej kvality alebo preto, aby došlo k ich skrášleniu, najmä čo sa týka farby (možná je aj úplná farebná premena).
Chemická depozícia z plynnej fázy
Pri tejto technike sa používajú nižšie teploty len okolo 700 až 1300 stupňov celzia, rovnako tak sa používa aj nižší tlak. Veľkosť diamantu záleží len od času pôsobenia.
Aké sú výhody takto “vypestovaných” diamantov?
Na začiatok je dôležité si povedať, že proces ich vzniku je v porovnaní s tým, ktorý prebieha v prírode, oveľa kratší.
Azda najlákavejšou výhodou pre mnohých spotrebiteľov je ich cena! Bežne sa totiž dajú kúpiť o 20 až 30 % lacnejšie ako diamanty prírodného pôvodu (v niektorých prípadoch sa to môže vyšplhať až do rozdielu 50%!).
Ďalšou výhodou, ktorú nemôžeme opomenúť je možnosť „namiešať“ si pri laboratórnej syntéze požadovaný farebný odtieň kameňa, takže zabudnite na číre diamanty, je len na vás aký odtieň akej farby si vyberiete. Váš prsteň bude jedinečný, presne ako vy! Žiadané zafarbenie sa najčastejšie docieli pridaním určitého chemického prvku počas syntézy, prípadne ožiarením či vyžíhaním po dokončení kryštalizácie.
Za zmienku nepochybne stojí aj aspekt ekologickosti a udržateľnosti laboratórnej výroby diamantov. Laboratórna syntéza je cieleným procesom, pri ktorom vzniká minimum “odpadu”, kdežto pri ťažbe diamantov je len zlomok získaného vhodný pre spracovanie v šperkárskom priemysle.
