Mária Magdaléna, jedna z najuznávanejších, ale aj najzáhadnejších postáv Biblie, bola v priebehu storočí predmetom nespočetných interpretácií a mýtov. Často ju vnímajú ako hriešnicu, Ježišovu manželku alebo ženu posadnutú démonmi, no čo o nej naozaj vieme? Pravda o jej živote ostáva zahalená tajomstvom, a hoci vedci a historici sa snažia oddeliť fakty od fikcie, mnoho otázok zostáva nezodpovedaných.
Oddelenie faktov od mýtov
Mária Magdaléna je v Biblii opísaná ako nasledovníčka Ježiša Krista a svedok jeho ukrižovania. Texty z kanonických evanjelií, ktoré napísali Matúš, Marek, Lukáš a Ján, však nie vždy poskytujú jednotný obraz o jej živote. Lukáš napríklad spomína, že Máriu posadli démoni, zatiaľ čo iné evanjeliá ju vykresľujú ako prvú osobu, ktorá videla Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní.
Nekanonické evanjeliá, čiže rané kresťanské spisy, ktoré nie sú súčasťou Nového zákona, ponúkajú rôzne interpretácie jej vzťahu s Ježišom. Niektoré z týchto textov poukazujú na to, že „mužskí učeníci ju odmietajú, pretože je žena,“ hovorí James R. Strange, profesor Nového zákona na Samfordskej univerzite.
Týmto nejednotným opisom prispel aj mýtus, že Mária Magdaléna bola prostitútka, ktorý siaha až do roku 591. Vtedy pápež Gregor I. omylom spojil Máriu s „hriešnicou“, ktorú spomína Lukášovo evanjelium. Táto mylná predstava sa udržala stáročia, napriek tomu, že neexistujú dôkazy na jej podporu.
Hľadanie archeologických dôkazov
Okrem textových zdrojov sa vedci snažia objasniť život Márie Magdalény aj pomocou archeológie. Podľa Jamesa R. Strangea sú archeologické dôkazy o starovekých postavách, ako je Mária, veľmi zriedkavé, pretože nápisy na starovekých artefaktoch obvykle spomínajú iba bohatých alebo vplyvných ľudí.
Mnoho ľudí verí, že Magdaléna pochádzala z mesta Magdala, ktoré sa nachádzalo na brehu Galilejského mora. Archeologička Marcela Zapata-Meza potvrdzuje, že existujú staroveké ruiny mesta Magdala, no odborníci ako Elizabeth Schrader Polczer a historička Joan E. Taylorová upozorňujú, že v čase Ježišovho života bolo toto miesto známe ako Tarichaea, nie Magdala.
Existuje však teória, že „Magdaléna“ môže byť čestným titulom, čo by znamenalo, že Mária nepochádzala z mesta, ale bola „vežou“ alebo pilierom viery.
Napriek tomu, že výskumy v Magdale odhalili fascinujúce aspekty života v prvom storočí, ako napríklad synagógu alebo rituálne očistné zariadenia, neexistujú žiadne archeologické dôkazy o priamom spojení s Máriou Magdalénou.
Nové objavy pné neistoty
Aj keď vedci pokračujú v odkrývaní starovekých textov, mnohé otázky zostávajú nezodpovedané. Koncom roku 2023 bol publikovaný fragment papyrusu P.Oxy 5577, ktorý môže priniesť nové poznatky o Ježišových učeníkoch. „Mária Magdaléna mohla byť jednou z Ježišových najbližších učeníčok,“ tvrdí Schrader Polczer. Tento papyrus hovorí o žene menom Mária, ktorú Ježiš učí, ako sa stať „obrazom večného neporušiteľného svetla“. Hoci papyrus nešpecifikuje, že ide o Máriu Magdalénu, podporuje teóriu o jej dôležitosti.
Aj napriek týmto objavom zostáva mnoho aspektov jej života nejasných. „Nemôžeme si byť istí, kde sa narodila, kto bola jej rodina, aký bol jej vek v čase ukrižovania alebo čo sa s ňou stalo po udalostiach veľkonočného rána,“ dodáva Schrader Polczer.
Prečo je príbeh Márie Magdalény stále aktuálny?
Aj keď chýbajú presné historické dôkazy, Mária Magdaléna sa stala patrónkou pre tých, ktorí boli v spoločnosti marginalizovaní. Po stáročia sa jej postava spájala s malomocnými a padlými ženami. Stredoveké nemocnice pre malomocných boli často zasvätené práve jej.
„Mária Magdaléna hlboko rezonuje s mnohými ľuďmi, ktorí majú pocit, že ich hlasy a príbehy neboli vypočuté alebo ocenené,“ hovorí Schrader Polczer. Jej príbeh preto ostáva dôležitou súčasťou histórie kresťanstva a inšpiráciou pre tých, ktorých spoločnosť prehliada alebo odmieta.
