Zaujíma vás tematika križiackych výprav? Určite nie ste jediný. Ide totiž o jedno z najmenej pochopených a napriek tomu najdiskutovanejších období v rámci celej histórie. Celé obdobie sa začalo približne v roku 1095 a trvalo do roku 1291 – to bol čas počas ktorého mali križiaci pod záštitou Cirkvi putovať do Svätej zeme a oslobodiť ju z područia moslimov.
Križiacke výpravy však neboli len obyčajné boje, išlo o hnutie nie desiatok, ale stoviek rytierov, kráľov, aj vojvodov. Avšak ich jediným cieľom nebolo len oslobodenie Jeruzalema. Okrem tohto mesta si nárakovali aj mnoho iných starovekých miest ako inak, než násilným spôsobom, pri ktorom zničili nespočetné množstvo artefaktov, ktoré boli súčasťou histórie.
Fakty o križiackych výpravách sú však oveľa komplikovanejšie. Križiacke výpravy neboli len jedno hnutie, ktoré by tvorilo zopár desiatok ľudí. Jeho súčasťou boli stovky rytierov, kráľov a vojvodov, a nie vždy sa usilovali len o dobytie Jeruzalema. Pokúsili sa oslobodiť Jeruzalem, ale nárokovali si aj množstvo iných starovekých miest, pričom zničili neoceniteľné artefakty a kultúru. Poďme si o nich povedať niečo viac.
Križiaci boli spojení s katolíckou cirkvou
Najjednoduchšie zo všetkého je povedať, že križiacke výpravy boli schválené vedúcimi postavami katolíckej Cirkvi, pričom za cieľ mali vojsť do krajín ovládaných moslimami a zabrať ich. Najdôležitejším cieľom bol samotný Jeruzalem (ten bol od roku od pod kontrolou od roku 637), kde mali pútnikom sprístupniť cestu. Takisto mali v úmysle zjednotiť východnú a západnú vetvu kresťanstva, no namiesto mierumilovného spojenia nastali roky krviprelievania.
Oficiálne bolo “len 9” križiackych výprav
Úplne prvá križiacka výprava sa konala v roku 1095 a odvtedy ich bolo ešte ďalších osem. Aspoň tak znejú oficiálne údaje (v skutočnosti ich ale bolo oveľa viac). Častokrát sa stane, že sa presne nevie, kto ich viedol alebo kam smerovali. Istota bola iba vo vojakoch, ktorí sa považovali za Božích bojovníkov, tak ako na začiatku zložili verejnú prísahu, že Svätú zem oslobodia v mene Božom.
Križiacki rytieri mali veľmi zložité pravidlá boja
Celkovo rytieri stredoveku bojovali podľa určitých pravidiel, kdežto križiaci mali ešte aj dodržiavať náboženské pravidlá boja, aby sa zabránilo neuhasiteľnej túžbe po násilí a dobývaní. V tomto duchu mali zakázané ničiť cirkevný majetok, rovnako tak ublížiť ženám, deťom, starcom či komukoľvek inému, kto proti nim nebojoval.
Zároveň platilo, že v určité dni nemohli bojovať (napríklad počas pôstu, adventu alebo v piatok a soboty), a tak dokopy za rok bojovali sotva 80 dní.
Križiaci si po víťazstve vytvárali svoje vlastné krajiny
Okrem Jeruzalema, ktorý sa im podarilo dobiť, zabrali aj niekoľko ďalších území, z ktorých vytvorili vlastné štáty. Týkalo sa to najmä tých križiakov, ktorí sa odmietali vrátiť späť do Európy, ale zostávali v okolí Jeruzalema, kde údajne demonštrovali moc Cirkvi. Napríklad grófstvo Edessa v dnešnom Turecku vzniklo v roku 1098 a jeho existencia trvala asi len 50 rokov. Antiochijské kniežatstvo (dnešné Turecko a Sýria), vzniklo tiež po prvej križiackej výprave, no v roku 1268 ho dobyl egyptský a sýrsky sultán. Počas nasledujúcich 200 rokov vzniklo niekoľko ďalších križiackych štátov, z ktorých takmer všetky boli do konca 13. storočia zabraté inými kráľovstvami.
Ženy hrali v križiackych výpravách dôležitú úlohu
Naozaj je pravda, že aj ženy sa zúčastnili križiackych výprav, čím sa búrali rodové obmedzenia. Mnohé chodili s bojovníkmi na výpravy ako stúpenkyne alebo ošetrovateľky (týkalo sa to aj šľachtických žien). V moslimských kronikách nájdeme mnoho zmienok o zúrivých ženách bojujúcich po boku mužov.
Rovnaký obdiv si zaslúžia aj ženy, ktoré po odchode svojich mužov prevzali správu nad rodinným majetkom. Tie sa dokonca dostali aj pod pápežskú ochranu.
