Možno vás neprekvapí, že keď dáme mladému človeku obrovské množstvo peňazí, privilégií a spoločenskú slávu, nie vždy z neho vyrastie dobre vychovaný dospelý človek. Kniežatá v monarchiách dostávajú toto všetko a navyše obrovskú zodpovednosť a neustály strach, že spôsobia škandál. Ako však majú tráviť čas, keď celá ich práca v podstate spočíva v čakaní na to, či niekto zomrie a oni sa stanú kráľom? Tu je šesť prípadov, keď britskí princovia urobili nie práve tie najlepšie veci v živote.
Princ Albert Viktor
Princ Albert Viktor (1864-1892), vojvoda z Clarence a Avondale, bol najstarším synom následníka trónu kráľovnej Viktórie princa Eduarda. Napriek prísnym morálnym očakávaniam kráľovnej voči svojej rodine, alebo možno práve preto, sa viacerí z nich previnili a zaplietli sa do škandálov. Princ Albert Viktor bol jedným z najžiadanejších starých mládencov v Európe, no čosi na ňom odrádzalo potenciálne nevesty. Princezná Alix ho odmietla, aby sa vydala za cára Mikuláša II – manželstvo, ktoré sa skončilo vraždou ruského kráľovského rodu. Možno ju odradila jeho náklonnosť k niekoľkým iným ženám? Údajne sa zaplietol so zboristkou. Historici sa domnievajú, že záhadná choroba, ktorou Albert Viktor trpel, bola kvapavka. Zdá sa, že Albert Viktor si svoje romániky nenechal len pre ženy. Existujú náznaky, že bol bisexuál. V roku 1889 londýnska polícia vykonala raziu v mužskom verejnom dome na Cleveland Street. Keď nájomní chlapci začali menovať svojich prominentných klientov, jeden z lordov zapletených do škandálu naznačil, že ak ho nepustia, prezradí ako svojho patróna člena kráľovskej rodiny. Iniciály tohto kráľovského pána boli P. A. V. – princ Albert Victor. Albert Victor zomrel v roku 1892 na zápal pľúc. Jeho smrť však klebety o ňom nezastavila. Jeden z historikov vyslovil domnienku, že to mohol byť Jack Rozparovač.
Eduard VII.
Otcovi Alberta Viktora, princovi Eduardovi (1841-1910) – neskoršiemu kráľovi Eduardovi VII. – neboli škandály cudzie. Ako dedič slávnej dlhoročnej kráľovnej Viktórie, mal počas dlhého čakania na funkciu kráľa veľmi málo práce. Preto začal holdovať alkoholu, fajčeniu, hazardným hrám a sukničkárstvu. Keď sa zistilo, že má pletky so ženami, kráľovná mu dohodla sobáš. Manželský život ho však nespomalil. Eduard miloval Paríž a najmä parížske dámy. Pre princa bolo navrhnuté a vyrobené špeciálne vyrobené kreslo s vankúšmi, strmeňmi a opierkami, ktoré mu umožňovalo premiestňovať svoju hmotnosť počas milovania. Eduard, ktorého rodina poznala ako Bertieho, sa čoskoro stal pre svet známym ako Špinavý Bertie. Veľká časť tohto škandalózneho života sa odohrávala za zatvorenými dverami, ale v roku 1869 bol Eduard predvolaný, aby vypovedal v súdnom procese okolo Harriet Mordauntovej, kde bol nútený dosvedčiť, že s ňou nikdy nemal „nevhodné známosti“.
George IV.
George (1762-1830), dedič Georga III., bol označovaný za „zlého syna, zlého manžela, zlého otca, zlého poddaného, zlého panovníka a zlého priateľa“. Bol posadnutý ženami a túžil byť milovaný. Naliehal na tie, ktoré ho priťahovali, aby sa podvolili jeho túžbam. Počas aféry s Máriou Fitzherbertovou sa princ vyhrážal, že spácha samovraždu, ak nebude súhlasiť s tým, že si ho vezme. Takéto manželstvo by bolo nezákonné, pretože bola katolíčka a oni si nevyžiadali povolenie od kráľa. Napriek tomu sa manželstvo uskutočnilo v súkromí. Princov druhý, verejnejší sobáš sa uskutočnil kvôli obrovským dlhom, ktoré narobil. Parlament mu ich odmietol vyplatiť, ak sa neožení. Zasnúbil sa teda s Karolínou Brunšvickou. Nebolo to úspešné. Pri prvom stretnutí s ňou sa obrátil na priateľa a povedal: „Harris, nie je mi veľmi dobre, prosím, prines mi pohár brandy.“ George zostal opitý až do svadby a v tú noc sa zrútil do krbu. Caroline ho tam nechala. Ich manželstvo bolo nekonečnou katastrofou. Keď bol George korunovaný za kráľa, nechal jej pred nosom zabuchnúť dvere Westminsterského opátstva.
Princ George, vojvoda z Kentu
Byť následníkom trónu dáva aspoň nádej, že sa jedného dňa stane monarchom. Keď ste štvrtým synom, nie ste ani náhradníkom – ste náhradníkom náhradníka náhradníka. Princ George (1902 – 1942), vojvoda z Kentu, bol synom kráľa Georga V. a dnes je málo známy, ale v čase, keď bol členom kráľovskej rodiny, toho stihol veľa. Prezývku „princ večierkov“ nezískate len tak pre nič za nič. O Georgeovi sa povráva, že mal aféry s ľuďmi, ako je kabaretná hviezda Florence Millsová, dramatik Noel Coward a niekoľko spoločenských osobností. Známy bol zrejme aj jeho vzťah so synom argentínskeho veľvyslanca. Jedna z jeho mileniek, Kiki Prestonová, bola milovníčkou heroínu a bola známa ako „Dievča so striebornou striekačkou“. Možno práve ona zoznámila Georgea s touto drogou. Princ George zahynul pri havárii lietadla počas druhej svetovej vojny.
Princ William
Keď dcéra Georga IV. Charlotte zomrela počas pôrodu, britská kráľovská rodina sa ocitla v kríze. Hoci George III. splodil 15 detí, žiadne z nich nemalo živé, legitímne vnúča. Ak by súrodenci Georga IV. nedokázali splodiť dediča, hannoverský rod by vymrel. To spôsobilo preteky medzi jeho bratmi, ktorí sa všetci narýchlo oženili, aby získali legitímneho dediča. Princ Viliam (1765 – 1837), neskorší kráľ Viliam IV. musel očakávať, že tieto preteky vyhrá. Veď so svojou dlhoročnou milenkou, herečkou pani Jordanovou, splodil desať detí. Pani Jordanová bola senzáciou na javisku a napriek tomu, že spoločnosť jej súkromným životom opovrhovala, naďalej patrila k najvyhľadávanejším herečkám tej doby. Knieža a pani Jordanová žili spolu s rodinou šťastne. Keď bol princ nútený oženiť sa so zákonitou manželkou, William pani Jordanovej odkázal, že jej bude platiť, pod podmienkou, že sa už nikdy neobjaví na javisku. Aby mohla splatiť synove dlhy, musela si pani Jordanová zarábať herectvom. Za porušenie dohody im William odobral dcéru a zrušil všetky peniaze svojej bývalej milenke.
Ernest Augustus
V roku 1810 princ Ernest August (1771-1851), syn Georga III., spal v posteli, keď ho niekto brutálne bil po hlave. V izbe nikoho nevidel, ale keď sa pohol k dverám, aby vyhľadal pomoc, dostal ranu šabľou do nohy. Knieža prikázal zapečatiť svoju domácnosť, aby útočník nemohol utiecť. Pri prehliadke našli jeho komorníka Jozefa Sellisa mŕtveho. Jeho krk bol podrezaný pri zjavnej samovražde. Sellis napadol knieža a potom sa zabil. Taká bola aspoň oficiálna verzia. Viaceré noviny v tom čase špekulovali o skutočných udalostiach večera. Bol Sellis rozhorčený, že princ robil návrhy jeho manželke? Predstieral knieža útok, aby zakryl vraždu vlastného komorníka? Zavraždil Sellisa iný sluha a útok predstieral, aby to naňho hodil? Zvažovalo sa všetko. V roku 1832 vyšla kniha, v ktorej sa písalo, že Ernest zabil Sellisa, aby zakryl kniežací homosexuálny pomer s iným sluhom. Autor bol uznaný vinným z urážky na cti.
