V niektorých krajinách je hudba zakázaná úplne alebo čiastočne, čo vyvolalo odpor umelcov a vznik undergroundových scén. Aj keď sa zákazy hudby môžu zdať extrémne, história ukazuje, že umenie má neobyčajnú schopnosť vzdorovať a zjednocovať. Hudba sa stala nástrojom revolúcie a identity, najmä v krajinách ako Kambodža, Saudská Arábia či Afganistan, kde represívne režimy potláčali kultúrne prejavy.
Hudba ako hrozba
Dôvody pre zákaz hudby môžu byť rôzne – náboženské, politické či morálne. Skladby, ktoré spochybňujú vládnu moc, sú často umlčiavané. Napríklad BBC zakázala „God Save the Queen“ od Sex Pistols, Spojené štáty cenzurovali The Beatles, Čína obmedzila K-Pop a nacistické Nemecko potlačovalo jazz. Brazílska vojenská vláda dokonca v rokoch 1964 až 1985 cenzurovala 500 skladieb.
Niektoré krajiny však zašli ešte ďalej a hudbu zakázali úplne. Taliban v Afganistane v roku 2021 opäť obnovil svoj zákaz hudby po nástupe k moci. Napriek takýmto obmedzeniam sa hudba vždy nachádzala cestu, ako sa dostať k ľuďom. Ako hovorí Marianne Franklin, autorka knihy Global Music Politics: „Vláda môže zakročiť proti akémukoľvek druhu hudby, ktorý sa jej nepáči, ale tvorba hudby bude pokračovať.“
Kambodža a zlatá éra hudby
V Kambodži bola hudba v 60. a 70. rokoch 20. storočia na vrchole svojej slávy. Kambodžské tanečné sály boli plné západných rytmov, ktoré sa šírili éterom z amerických lodí. Umelci ako Sin Sisamouth boli známi po celej krajine. Všetko sa však zmenilo v roku 1975, keď Červení Kméri získali moc a začali svoj brutálny režim. Občania boli nútení opustiť svoje domovy a každý, kto mohol ohroziť režim, vrátane umelcov, bol popravený. Veľká časť bohatého hudobného dedičstva Kambodže bola vymazaná.
Dnes, o desaťročia neskôr, Kambodža začína znovu objavovať svoju hudbu. Nedávno otvorené umelecké centrum Gong sa snaží oživiť kambodžskú hudbu a podporiť novú generáciu umelcov. Kambodžská speváčka Lomorkesor Rithy, známa ako Kesorrr, hovorí, že po období vojny kambodžská scéna pozostávala najmä z karaoke spevákov a cover verzií. Dnes sa však Kambodža znovu nachádza a tvorí vlastný pop, rock, R&B a hip-hop.
Saudská Arábia: Zákaz a obrodenie
Saudská Arábia prešla od podpory umenia v 60. a 70. rokoch 20. storočia k zákazu verejných hudobných vystúpení po roku 1979. Umelci ako Emad Ashour, ktorý založil heavy metalovú kapelu Immortal Pain, sa museli uchýliť do undergroundovej scény. Svoju hudbu hrali tajne, bez povolení, na súkromných miestach.
Zmena prišla až s nástupom nového kráľa v roku 2015, ktorý začal modernizovať krajinu. V roku 2017 sa konal prvý živý koncert po 25 rokoch a Saudská Arábia sa rýchlo začala meniť na centrum zábavy a kultúry. Immortal Pain sa v roku 2021 stali prvou heavy metalovou kapelou, ktorá verejne vystúpila na veľkom podujatí Comic Con Arabia v Džidde. Medzitým sa na veľkých pódiách začali objavovať aj medzinárodné kapely ako Metallica a miestne skupiny, vrátane čisto ženskej rockovej kapely Seera.
„Môžete povedať, že trochu žiarlime, pretože dnes je to jednoduchšie,“ priznáva Ashour.
Hudba prežíva aj v Iráne
Aj v Iráne bola hudba po islamskej revolúcii v roku 1979 považovaná za hrozbu. Západná hudba a speváčky boli zakázané. Napriek tomu sa tamojšia hudobná scéna postupne obnovuje. Dnes v Teheráne vystupujú hudobníci na uliciach a iránska klasická hudba znovu ožíva.
Aj keď sú obmedzenia stále prítomné, umelci ako Schiller dokázali vystúpiť v Teheráne. Iránsky rap sa stal obľúbeným medzi mladými, aj keď sa umelci musia mať na pozore pred vládnymi zásahmi.
Hudba, aj keď umlčaná, stále prežíva a nachádza si cestu späť do spoločnosti. Aj v krajinách s najprísnejšími obmedzeniami zostáva silou, ktorá spája ľudí a vyjadruje identitu.
