Mnohí ľudia by chceli zažiť neopakovateľné dobrodružstvo a kopu zážitkov, no odrádzajú ich najmä financie. Tento článok je dôkazom toho, že aj dvojtýždňový výlet za hranice nemusí byť vôbec finančne náročný. Hlavnú úlohu tu zohráva čas, odvaha a chuť objaviť niečo nové.
Najnavštevovanejšou dovolenkovou krajinou Slovákov je už tradične Chorvátsko. Mnohé rodiny a mladí ľudia vyhľadávajú najmä v letných mesiacoch južné krajiny s teplým morom. Ale čo tak skúsiť niečo iné? Koľkokrát si už rozmýšľal, že by si chcel navštíviť nejakú inú, vzdialenejšiu krajinu, ale odradilo ťa to, že na to potrebuješ veľa peňazí? Tento problém trápi najmä mladých ľudí a študentov, ktorí si ešte nedokážu popri štúdiu zarobiť dosť peňazí. Cestovanie je snom mnohých a sny si plniť treba. Ukážeme vám ako stráviť 2 týždne na cestách poznávaním krajín a to za takú cenu, ktorú zaplatíš cestovnej kancelárii za cca 6 dní pri mori.
Toto je príbeh kamarátov Patrika a Dominika, ktorý sa rozhodli stráviť pomaly končiace sa leto dobrodružstvom v Nórsku.
21.8. Sa vybrali na dvojtýždňový výlet po Nórsku. Ich cesta začala v Košiciach, kde nastúpili na autobus o 05:00, s cieľom prestúpiť v Prahe a vystúpiť až v hlavnom meste Nórska – Oslo. Po 35 hodinovej ceste dorazili do Osla (cena lístka tam a späť 150€). Odtiaľ išli vlakom do Bergenu (cena lístka 50€) – táto trasa sa považuje za jednu z najkrajších v Nórsku. Po vystúpení v tomto meste, výlet nabral obrátky.
Z denníka mladého cestovateľa:
Ďalej už len stopom
Prvú noc sme prespali v stane a rozhodli sa, že pôjdeme preskúmať centrum Bergenu. Po asi 2 hodinách sme sa vybrali pešo so všetkými vecami a batožinou na chrbte na koniec Bergenu, čo je vzdialenosť 10 km. Našim cieľom bolo 1. stopovanie v Nórsku. Po 1 km sme zistili, že potrebujeme zmeniť peniaze na nórske koruny, a tak sme sa museli vrátiť do centra. Následná cesta na kraj Bergenu trvala celé 4 hodiny.
1. úspešné stopovanie
Po čase stopovania nám zastavil Američan, ten však mal trochu inú cestu akú sme plánovali. Zobral nás do mesta Arny. Tam nám zastavilo ďalšie auto a dostali sa konečne kde sme chceli – k Steinsdalsfossen. Po obdivovaní tohto vodopádu v noci už bolo načase postaviť stan. Podarilo sa nám to okolo polnoci. Bolo to trochu riskantné, keďže to bolo len 100 m od najbližšieho domu, čo je u nich nelegálne. Na druhý deň sme sa vydali peši do dediny s názvom Norheimsund. Pri benzínke nám zastavilo auto po asi hodine stopovania a už sme nabrali smer Odda. Cestou sme museli využiť aj trajekt, ktorý stál 34NOK (1€=9NOK). Po dorazení do Oddy sme sa pýtali na cestu, ktorou sa mame vydať do Trolltungy – našej najväčšej výzvy.
Neľahká a dlhá cesta
Trolltunga predstavuje skalný výbežok, ktorý pripomína tvar trolieho jazyka (z mytológie Nórska). Dozvedeli sme sa, že musíme ísť ešte do dediny, ktorá bola vzdialená od Oddy celých 6 km. Odtiaľ prejsť do Skjeggedal, čo bolo ďalších 6 km. Z tohto miesta začínala cesta na Trolltungu. Cesta bola dlhá a počas nej vkuse pršalo. Na ceste k hlavnému cieľu bol prvý kilometer hrozný, a to najmä fyzicky. Bolo tam mnoho blata, strmé kopce a dážď. Na niektoré skaly sme sa museli vyťahovať pomocou lana a išli po šmykľavých kameňoch. Ďalšie kilometre sa striedali, raz to išlo ľahšie, raz ťažšie, no s 30 kilami na chrbte riadny zaberák. Cesta nemala konca kraja a už bolo veľa hodín. Pri 5. kilometri sme sa rozhodli, že musíme nájsť miesto pre stan. Natrafili sme na malú chatku. Dvere a okno boli rozbité. Ja (Patrik) som sa ale rozhodol, že tam prespíme, keďže v horách veľmi fúka a prší. Chatka bola relatívne čistá, a tak sme tam prespali.
Ráno po ťažkom dni
Hneď ráno sme sa vydali opäť na cestu, ktorá prebehla relatívne v pohode. Keď už sme boli v cieli, ovládol nás veľký pocit šťastia. Je tam veľmi veľa turistov, každý kto chcel fotku na Trolltunge, musel vystáť radu. Samozrejme sme tú radu vystáli a nie raz, aby mal každý fotku. Spoznali sme mladé Talianky a dali sa s nimi do reči. Cestu naspäť išli s nami. Prešlo pár kilometrov, keď sa k nám rútilo malé dievčatko s prosbou o pomoc. Jej matka si totiž vyvrtla členok. Našťastie, jedna z tých dievčat pracuje ako lekárka, takže jej tú pomoc poskytla. Zranená bola so skupinkou ľudí, ktorí zavolali záchranku a my sme pokračovali ďalej. Po ceste sme ešte stretli vrtuľník, ktorý letel na pomoc.
Po túre cestou späť
Po príchode do Oddy sme si chceli chceli rezervovať izbu v hoteli keďže stan bol premočený. Všetko bolo obsadené, no dievčatá nám ponúkli svoj stan (veľké šťastie, že sme ich spoznali). Veci nestihli vyschnúť ani nasledujúci deň, a tak sme tam zostali ešte jednu noc. Ráno sme sa opäť vybrali na už známu benzínku v Odde, stopovať. V tej časti Nórska je upršané počasie takmer stále a navyše bola zima. Stopovanie nebolo bohviečo. Dali sme si za ten čas burger s colou za 39NOK.
Nekonečné stopovanie
Starší ľudia neboli práve najmilší a nechceli nás zobrať, niektorí nás nechceli zobrať kvôli tomu, že sme dvaja a mame veľa batožiny. A tak čas išiel…Nakoniec po celých 6 hodinách sa našiel človek, ktorý nás vzal z Oddy smerom na Oslo. Kilometre išli a oni spoznávali sme krajinu, jej krásy a obdivovali doteraz nepoznané. Takú dúhu ako tam som ešte nevidel. Šofér sa nás po 100 km opýtal kde nás má vysadiť, keďže nešiel priamo do Osla. Rozhodli sme sa, že nás vysadí v Seljorde, kde sa cesty rozdvojujú a dá sa oboma dostať do Osla. Bolo už veľa hodín, a tak sme sa rozhodli v Seljorde prespať. Bol tam kemp. Zistili sme, že izby sú drahé a za kempovanie sa platí tiež, tak sme sa rozhodli postaviť stan pri jazere, kde sa údajne nachádza príšera. Napokon nám majiteľka kempu povolila zostať na jednu noc v kempe zadarmo.
Zapadákov
Ráno bolo opäť všetko mokré, no vydali sme sa k benzínke stopovať. Ja som stál s ceduľkou Oslo, Domino sa pýtal na benzínke ľudí či nás nezoberú. A takto sme sa dlhú dobu striedali. Až nám zastali dvaja černosi, tí nás však zobrali len o dedinu ďalej. Tá bola jedna z menších a vraj zapadákov. Jedna Nórka sa ma (Patrika) dokonca zľakla keď som sa jej opýtal či vie po anglicky. Nikoho sme nenašli. Ja (Patrik) som sa rozhodol ísť pozrieť odchody autobusov do Osla. Keď som sa vracal, Dominik už sedel so všetkými vecami v aute so starším párom. Zobrali nás bez toho, aby sa ich Dominik na odvoz spýtal. Bola to príjemná cesta. Starší pár nám totiž hovoril o krajine, ktorou sme prechádzali, o histórii Nórska a porovnávali sme to so Slovenskom.
Lepšie časy
Vysadili nás na benzínke v Notoddeme. Tam sa pri nás po čase zastavil okoluidúci a poradil, aby sme išli o 300m ďalej. Bol tam prechod pre chodcov aj autobusová zastávka, takže výborné miesto na stopovanie. Dosť rýchlo sme si našli odvoz do Kongsbergu. Tam sme vzápätí našli muža, ktorý išiel priamo do Osla. Mali sme šťastie a vedeli sme, že už sa toho dňa do Osla dostaneme. Keď sme vystúpili, bol už večer. Potrebovali sme niekde prespať, ale hostel bol plný a kemp bol vzdialený ďalších 2,5 km v Ekebergu. Bola už tma a orientovalo sa nám ťažko. Pomoc nám ponúkla jedna Nórka, ktorá nám poradila kde kúpiť lístky, keďže u šoféra boli drahé a vzápätí nám poradila na ktorý autobus nastúpiť. Vystúpili sme priamo pri kempe. Po príchode sme zistili, že sa platí 390NOK za 2 noci (účtovala nám iba za jednu noc 195NOK). Asi sa pomýlila, no nám to vyhovovalo. Ráno sme si pospali konečne trochu dlhšie a rozmýšľali nad plánom ako stráviť 3 dni v Osle.
Oslo
Ako prvé sme si zaobstarali brožúru o Osle. Navštívili sme hneď obchod so suvenírmi a nejaké nakúpili. Ďalší plán bol navštíviť námestie mladých – tzv. nočný život. Išli sme tam ale cez deň a nemalo to také čaro. V strede bola biela kupola, v ktorej sa premietal vesmír, rôzne planéty a mapy Zeme. Bolo tam mŕtvo.
Po polhodine sme námestie opustili a vydali sa pozrieť uličku Damstredet. Je to jediná ulička, ktorá sa v Osle zachovala vo svojej pôvodnej podobe. Prešli sme ju, bola pekná a strmá, ale premáhal nás hlad. Po ceste späť do kempu sme si kúpili burgre v Burger King za 20NOK (no nekúp to). Nevedel som sa dočkať sprchy. 5 minút teplej vody stálo 15NOK. Ráno sme vstali o 11, druhýkrát som sa v Nórsku dobre vyspal. Išli sme dole do Osla cez park, kde je mnoho umelcov, hovoriaca lampa, točiace palice a ľudia v kuklách zavesení na strome.
Navštívili sme Operu, ktorá je jednou z najcharakteristickejších pamiatok pre Nórsko. Vyšli sme na strechu po takzvanej šikmej stene. Nebolo to nič mimoriadne. Zišli sme druhou stranou a išli kúpiť Oslo pass, ktorý slúži na celodenné využívanie dopravy a návštevu pamiatok. Ešte v ten deň sme navštívili Radnicu. Je to vysoká tehlová budova s 2 vežami. Zvonku ju obklopujú fresky, na ktorých sa premietajú výjavy zo severskej mytológie. Dnu je obrovská mramorová hala, kde sa odovzdáva Nobelova cena za mier.
Navštívili sme kráľovské záhrady a ďalšie významné budovy. Takmer všetci ľudia v Osle cvičia a behajú. Až to bolo divné. Po prechádzke parkom sme vyhladli a chceli si dať nórske typické jedlo. No také sme v reštaurácii nenašli. Dali sme si rybaciu polievku, ktorá bola dobrá a sýta. Obsahovala krevety, tresku aj mušle. Dojedli sme, vypili kávu a ponáhľali sa do Ekebergu, aby sme opustili kemp – pretože sme to museli urobiť do 7. hodiny. Zobrali sme veci, odišli a na inom mieste poskladali stan.
Oslo Pass
Vstali sme skoro ráno, aby sme využili pass. Išli sme na zastávku a čakali autobus, ktorý nás vezme na polostrov Bygdoy, kde bola väčšina múzeí. Navštívili sme 3 múzeá, ktoré sú hneď vedľa seba. 1. je múzeum námorníctva, kde sa nachádza história lodí od ich vzniku až po súčasnosť. V 2. múzeu bola loď, ktorá sa plavila na severný pól. 3. Nás veľmi nezaujalo a prešli sme ho rýchlo. Už ma začal trápiť hlad, tak sme sa vydali autobusom naspäť. V reštaurácii som si dal burger a Domino si dal Nachos. Najedli sme sa celkom dobre. Vonku opäť pršalo, no našťastie bola galéria, ktorú sme chceli navštíviť blízko. Prešli sme ju celú a až neskoro sme si uvedomili, že sme išli v opačnom smere, čiže od 20. Storočia po antiku.
Navštívili sme ešte pár pamiatok.
Šťastný koniec
Túlali sme sa po meste a spali na lavičke na striedačku. Na stanicu sme prišli o 01:00, no vtedy sa zatvára a my sme ju museli opustiť. Vonku bola zima a pršalo. Tak sme sa išli povoziť autobusom. Zohriali sme sa v ňom a prišli späť na stanicu. O 07:00 sme išli po veci a o 08:00 sme hľadali nástupište odkiaľ nám odchádza autobus. Domino už nemal žiadne peniaze, ja som si za posledné kúpil čokoládu.
O 11:00 sme už Oslo opúšťali…
V tomto článku je v skratke opísaných 14 dní strávených na ceste po Nórsku. Podľa mňa sú mladí dosť odvážni, čo sa mi ale páči. Určite by som sa na taký výlet raz vybrala aj ja. A čo vy? Išli by ste?
