Mnohí sa doňho narodili a mnohí v ňom už žili. Sovietsky zväz sa začal formovať po sérii viacerých revolúcií na začiatku 20. storočia. K jeho najznámejším vodcom patria dvaja muži Vladimír Lenin a Josif Stalin. Sovietsky zväz tvorilo viac krajín, ktoré vytvorili oblasť o rozlohe tisícich kilometrov.
Hlavnou ústredňou Sovietskeho zväzu bolo pravdaže Rusko. Po druhej svetovej vojne sa Sovietske Rusko a celý Sovietsky zväz ocitli pod vládou diktátora Josifa Stalina, ktorý uplatnil svoju moc, aby zaviedol kolektivistickú politiku, gulagy a iné represívne taktiky. Životná úroveň klesala a ľudia bojovali o prežitie.
S postupom času sa do komunistickej pevnosti podarilo dvom mužom (Chruščovovi a Gorbačovovi) zaviesť isté zmeny, ale stále boli problémy s nedostatkom jedla. Aby ľudia nehladovali často museli ísť až za hranice kulinárskych možností. Vznikali rôzne inovácie v podobe kreatívnej improvizácie, a tak sme sa rozhodli niekoľko jedál z tohto obdobia vám predstaviť.
Čo jedli ľudia za neľahkých čias komunistických? Tu vám uvedieme niekoľko príkladov.
Syrniki
Syrniki, alebo syrové palacinky, sa vyrábali z hrudkového tvarohu a boli základom raňajok v Sovietskom zväze. Kuchári ich mohli v rámci možností podávať s čerstvým alebo sušeným ovocím alebo pridali kompót. Nie zriedka k nim ponúkali aj kyslú smotanu.
Kotleti
Kotleti zahŕňali mleté mäso zmiešané so zeleninou ako je kapusta, mrkva či repa. Zmes mohla byť alebo nemusela obaľovaná, ale vždy bola vyprážaná.
Boršč
Nadmieru typické ruské jedlo, ktoré sa vo všeobecnosti skladá z vývaru, repy a kapusty a mnohých ďalších ingrediencií vrátane zemiakov, fazule, vajec a smotany. Boršč sa mohol podávať vychladnutý alebo horúci v závislosti od sezóny a preferencií. Boršč sa tak trochu menil aj od regiónu. Napríklad v Rumunsku doňho často pridávali aj ovocie.
Ďalej bol propagovaný ako zdravé jedlo, relatívne ľahké a pritom chutné, ktoré si pochvaľovali vojaci, sovietsky premiér a dokonca aj kozmonauti. Veľmi dlho bol recept na prípravu boršču strážený (ten pôvodný z roku 1948).
Vinegret
Ide o ruský šalát, ktorý ale vychádza z francúzskej tradície. Súčasťou jeho prípravy je jemne nakrájaná zelenina, ktorá sa zaliala zálievkou na báze oleja. Pridať sa mohlo i mäso, no oveľa dostupnejšia bola napríklad kapusta, repa alebo uhorka.
Zelenina sa pred zaliatím uvarila, aby bola mäkká a jemná. Často sa podával večer spolu s mäsom, chlebom alebo polievkou.
Rassolnik
Polievky boli bežnou súčasťou ruskej kuchyne, najmä preto, že mohli byť pripravené prakticky z čohokoľvek, čo bolo po ruke.
Jednou z takýchto polievok bola aj polievka nazývaná ako Rassolnik. Kedysi jej hovorili aj “kaliya” (v čase, keď bola hustejšia a obsahovala kaviár, kuracie mäso a dokonca aj obličky). Tradične sa už ale vyrába za použitia hovädzieho mäsa, jačmeňa a uhoriek.
Okroshka
Okroshka bola vyrobená zo zmesi mäsa, zeleniny a kvasu (kvaseného nápoja z chleba a ovocia). Do okroshky sa zvyčajne dávali reďkovky a uhorky varené tak dlho, až sa rozpadali. Keď bol nedostatok surovín, použilo sa, čo bolo práve k dispozícii. Namiesto kvalitného mäsa len odrezky alebo koncom 50.rokov klobásy a párky (pripadne sa mäso nepoužilo vôbec).
Okroshka sa podávala studená a časom kuchári začali nahrádzať kvas kefírom. Okrem týchto dvoch verzií okroshky mohla studená polievka obsahovať aj vodku.