25.apríla roku 1953 britskí molekulárni biológovia James Watson a Francis Crick objavili chemickú štruktúru molekuly DNA, ktorú poznáme i dnes ako dvojzávitnicu. Na počesť dvojice známych vedcov slávime tento deň ako Svetový deň DNA.
Čo sa skrýva za skratkou „DNA“? Je to kyselina deoxyribonukleová, ktorá je nositeľkou genetickej informácie zabezpečujúcej riadenie rastu, delenia a regenerácie buniek.
V nasledujúcich bodoch vám ponúkam dozvedieť sa zopár zaujímavostí o tejto kľúčovej zložke života nachádzajúcej sa v každej bunke vášho tela.
1.Približne 5-8% DNA nie je ľudskej, ale vírusovej.
Vedci sa domnievajú, že ide približne o 100 tisíc častíc z Retrovírusov nahromadených počas ľudskej evolúcie. 2.96% DNA zdieľame s primátmi, ako sú šimpanzy, gorily alebo orangutany.
2.96% DNA zdieľame s primátmi, ako sú šimpanzy, gorily alebo orangutany.
50% DNA však zdieľame i s banánom a so slimákom je to až 70%.
3.Asi 99,9% DNA u všetkých ľudí je identické.
Len nepatrný rozdiel v podobe 0,1% nám umožňuje byť jednotlivcami s rôznou farbou pleti, vlasov, či očí.
4.Ľudia majú približne sto biliónov buniek.
Ak by sme rozrušili celú našu DNA a natiahli ju, bolo by to ako keby sme 65 krát cestovali medzi Zemou a Slnkom.
5.Je to zriedkavé, no môže sa stať, že človek bude mať dva úplne odlišné profily DNA – jav známy ako chiméra.
Dochádza k tomu vtedy, keď si počas tehotenstva matka uchová časť DNA svojho dieťaťa, alebo keď plod pohltí svoje dvojča. Taktiež k tomuto javu dochádza pri transplantácii kostnej drene, keď kostná dreň pokračuje v tvorbe krvných buniek s genetickou informáciou darcu.
6.Červené krvinky sú jediné bunky v našom tele, ktoré neobsahujú DNA.
Je to preto, že dospelé formy neobsahujú jadro. Mladšie vývojové štádia však jadro majú a rovnako tak i DNA.
7.Ľudské bytosti majú 20 až 25 tisíc génov, tie však tvoria len 3% našej DNA.
Vedci si nie sú istí funkciou zvyšných častí tvoriacich 97%, no domnievajú sa, že to môže mať niečo spoločné s ovládaním genóm.
8.Ľudský genóm obsahuje tri miliardy párov báz DNA.
Odhaduje sa, že ak budete písať osem hodín denne rýchlosťou 60 slov za minútu, napísanie ľudského genómu by vám trvalo približne 50 rokov.
9.Na rozdiel od chobotnice nemôžeme prirodzene upravovať vlastné gény.
Vedci však vyvinuli možnosť ako úspešne zmeniť časť DNA s cieľom zabrániť šíreniu dedičných chorôb.
10.Jednovaječné dvojčatá zdieľajú rovnaký genetický kód.
Faktory prostredia a životného štýlu zohrávajú rolu v expresii génov, čo znamená, že sa môžu vyvinúť jemné rozdiely, ktoré napriek rovnakému vzhľadu jedincov, dokážu testy DNA zachytiť.
11.DNA môže podliehať genetickým mutáciam predstavujúcim trvalú zmenu v sekvencií DNA, ktorá tvorí gén. Mutácie sa však navonok vôbec nemusia prejaviť.
Medzi príčiny vyvolávajúce mutácie patrí napríklad UV žiarenie zo slnka, lieky alebo vírusové infekcie.
