V posledných rokoch sa Irán stal miestom krvavých protestov, počas ktorých ľudia bojovali za ukončenie vlády ajatolláha Alího Chameneího. Tieto protesty sú najkrvavejšími od roku 1979, a hoci svet o nich veľa nevie, situácia v krajine je desivá. Od začiatku protestov, ktoré sa začali 15. novembra 2019 po oznámení o zdražení plynu, zomrelo podľa odhadov 1 500 ľudí, prevažne na strelné poranenia spôsobené vládnymi silami.
1. Polícia vs demonštranti
Prvé noci protestov polícia spustila paľbu na demonštrantov. Prvý z nich bol zastrelený do hlavy hneď v prvý deň. Na príkaz ajatolláha začali policajti, revolučné gardy a polovojenské skupiny ako Basídž strieľať do davov. Zaznamenané prípady naznačujú, že v priebehu prvých troch dní zomrelo približne 300 ľudí.
2. Ekonomický kolaps
Protesty neboli len o cenách plynu, vyplývajú z roky trvajúceho ekonomického úpadku. Medzi rokmi 2018 a 2019 upadlo do chudoby 2 milióny ľudí, pričom 33 % obyvateľstva žije v absolútnej chudobe. Mladí ľudia, bez práce a peňazí, volajú po zmene a odchode režimu.
3. Masaker v Mahshahre
Jedným z najhorších momentov protestov sa stal masaker v meste Mahshahr, kde iránske bezpečnostné sily zastrelili viac než 100 demonštrantov, ktorí sa snažili skryť pred paľbou. Svedkovia uviedli, že po útoku zostali v močiaroch len telá nevinných obyvateľov.
4. Cenzúra a blokovanie internetu
V reakcii na protesty iránska vláda v noci po ich začiatku vypla internet, čím sa snažila zastaviť šírenie informácií o brutálnych praktikách. Zablokovala takmer všetky pripojenia, aby zabránila civilistom v komunikácii a zdieľaní videí svedčiacich o násilí.
5. Zadržiavanie novinárov
Irán sa stal jednou z krajín s najväčším počtom zadržiavaných novinárov. Od začiatku protestov bolo uväznených viac než tucet novinárov za „protivládnu propagandu.“ Tento krok bol súčasťou snahy vlády umlčať kritiku a obmedziť informácie o protestoch.
6. Klamal o počte obetí
Iránske úrady sa snažili znížiť počty obetí a zľahčovať situáciu. Hovorca vlády tvrdil, že „guľky, ktoré zabili ľudí, nepochádzajú z oficiálnych zbraní.“ Napriek tomu množstvo videí a svedectiev z dokumentov dokazovalo opak.
7. Nedostatok zdravotnej starostlivosti pre protestantov
Zranení protestujúci čelili nielen strelným zraneniam, ale aj odopieraniu zdravotnej starostlivosti. Mnohí zdravotníci sa museli zaoberať preplnenými nemocnicami a čelili tlaku, aby odovzdali mená zranených. Zraneným bolo často odoprené financovanie ich liečby.
8. Deti vo väzniciach
Najmenej 7 000 zadržaných ľudí sú mladí, mnohí z nich sú deti. Tieto deti sú uvrhnuté do preplnených väzníc, kde sa nachádzajú v hrozných podmienkach, bez prístupu k základným potrebám.
9. Ukradnuté telá z nemocníc
Presný počet obetí iránskych protestov nie je známy, no odhady sa pohybujú medzi 300 a 1 500. Iránska vláda bráni počítaniu tiel, keďže polícia a Revolučné gardy vtrhli do nemocníc a odniesli mŕtve a zranené telá demonštrantov. Rodina Mehdiho Nekoueeho stále nevie, či je ich syn živý alebo mŕtvy, odkedy ho vyviedli z nemocnice, kde bol liečený na strelné zranenia. Iné rodiny hlásia, že im bolo povedané, aby zaplatili 2 500 dolárov za možnosť pochovať svojich blízkych. Ako povedal jeden svedok: „Nedajú sa spočítať.“
10. Útok na smútiace rodiny
Dňa 26. decembra 2019 sa rodiny po celom Iráne zišli na cintorínoch, aby smútili za svojimi stratami, ale iránska vláda sa to snažila zastaviť. Rodina Bakhtiari, ktorá plánovala ceremóniu v Karaji, čelila vyhrážkam od ministerstva spravodajských služieb, ktoré sa pokúsilo donútiť ich, aby podujatie zrušili. Ich syn bol postrelený policajtom počas protestu a jeho matka ho videla umierať v náručí. Napriek hrozbám sa ceremónia uskutočnila, ale polícia rodinu zatkla.
Tento článok ponúka pohľad na desivé metódy, ktorými iránsky režim potláča svojich občanov a ukazuje, že situácia v krajine je kritická. Protesty, ktoré začali ako prejav nespokojnosti s ekonomickými problémami, sa stali bojom za základné ľudské práva a slobodu.
