Schopnosť veliť, no i plniť rozkazy, sú dva pojmy, ktoré sú nevyhnutné pre vojenský úspech. Ale vojenská história je stále plná ľudí, ktorí rozkazy neuposlúchli. Armáda sa totiž skladá z jednotlivcov, individuálnych osobností, a bez ohľadu na časové obdobie alebo kultúru, vždy sa nájdu ľudia, ktorí systému budú odporovať.
Dôvody, pre ktoré vojaci neposlúchli rozkaz sú naozaj rozmanité. Mnohí odmietli splniť príkaz, pretože ho považovali za nevhodný, ako napríklad plukovník Raoul Berube, veliteľ z prvej svetovej vojny, ktorý odmietol zastreliť členov svojej jednotky pre ich zbabelosť. Iní, ako napríklad generál Únie Daniel Sickles, to urobili pre svoju vlastnú slávu.
Tu je niekoľko prípadov, kedy sa ľudia rozhodli ignorovať rozkaz
Stanislav Petrov sa rozhodol ignorovať varovanie pred raketami, odvrátil 3.svetovú vojnu
26. septembra 1983 bol Petrov umiestnený v bunkri Serpukhov-15 neďaleko Moskvy, ktorý je súčasťou sovietskych protivzdušných obranných síl. V ten deň systém včasného varovania zachytil niečo, čo vyzeralo ako prichádzajúca americká medzikontinentálna balistická strela. Petrov a jeho zamestnanci to vyhodnotili ako falošný poplach, čo neskoršie vyšetrovanie aj potvrdilo – systém spustilo slnko odrážajúce sa od mrakov. Petrov odmietnutím útoku potenciálne odvrátil stovky miliónov – ak nie miliardy – úmrtí.
V roku 2004 získal Petrov ako uznanie za svoj úspech od Asociácie svetových občanov so sídlom v San Franciscu cenu World Citizen Award spolu s cenou 1 000 dolárov. „Neveril som, že som urobil niečo výnimočné. Jednoducho som si robil svoju prácu, a robil som ju dobre,“ komentoval vtedy Petrov. V roku 2013 získal Drážďanskú cenu mieru ako „Muž, ktorý zachránil svet.“
Sovietsky podplukovník Vasilij Arkhipov zabránil eskalácií kubánskej raketovej krízy
Spolu s tromi ďalšími bola sovietska ponorka B-59 umiestnená v Karibiku. Bola vybavená jadrovou raketou s takmer rovnakou ničivou silou ako bomba zhodená na Hirošimu. Ponorková flotila mala rozkaz zaútočiť na americké sily, ak by došlo k provokácií, bez toho, aby potrebovali súhlas Moskvy. Keď americké námorníctvo objavilo ponorku a začalo zhadzovať hĺbkové nálože, veliteľ B-59 Valentin Savitski si myslel, že vojna začala a nariadil odpálenie rakety.
Na palube však bol aj veliteľ flotily Vasilij Alexandrovič Arkhipov, ktorý vyhodnotil, že američania sa iba pokúšajú dostať ponorku na hladinu, a že im nehrozí nebezpečenstvo. Arkhipov odhovoril Savitského, a tak odvrátil jadrovú vojnu.
Desiatnik Desmond Doss odmietal nosiť zbraň, no i tak sa stal hrdinom v boji
Keď Japonci bombardovali Pearl Harbor, Doss dostal možnosť nezúčastniť sa vojny, on sa ale rozhodol narukovať, pretože chcel slúžiť krajine. Z náboženských dôvodov však odmietol bojovať, a tak sa stal bojovým zdravotníkom 77. pechoty, súčasne odmietol nosiť zbraň. Kvôli tejto výnimke z výcviku a bojov sa mu dostalo intenzívnej kritiky zo strany ostatných vojakov.
Postupom času sa mu podarilo získať si rešpekt. Zachránil totiž život asi 75 zraneným vojakom v bitke pri Okinawe. Dostal za to medailu cti a stal sa prvým a jediným odporcom v 2. svetovej vojne, ktorý dostal túto česť.
Poručík David Teich aj napriek rozkazu stiahnuť sa poslal inej jednotke štyri tanky
22. apríla 1951 spustila čínska armáda jarnú ofenzívu proti americkým silám počas kórejskej vojny, pričom vyslala 300 000 vojakov, aby zaútočili na americké línie. O dva dni neskôr, keď boli americké sily premožené, bola jednotka 8. roty v obkľúčení nepriateľa. Požiadali o pomoc, ale zvyšné americké sily sa rozhodli ustúpiť.
River a jeho 65 mužov by bolo odsúdených na zánik, keby nebolo poručíka Davea Teicha, ktorý neposlúchol svojho kapitána a poslal štyri tanky k Riverovej pozícii na kopci 628. Len vďaka nemu sa im podarilo vyviaznuť živým.
Austrálsky poručík Diver „Derrick“ sám zneškodnil 10 nepriateľských pozícii
Thomas „Diver“ Derrick bol jedným z najviac vyznamenaných a najobľúbenejších vojakov práporu. Jeho najväčší úspech prišiel počas bitky pri Sattelbergu na Novej Guinei v novembri 1943. Keď Derrickov veliaci dôstojník nariadil ústup, on povedal: „Dajte mi 20 minút a budeme mať toto miesto.“
Postupoval na viacerých japonských guľometných pozíciách do kopca cez džungľu, pričom bol pod krycou paľbou svojich spolubojovníkov. A urobil to sám. Celkovo Derrick vyčistil 10 nepriateľských pozícií, pomohol svojej jednotke dosiahnuť cieľ a za svoje úsilie dostal Viktóriin kríž. Bohužiaľ, Derick neskôr vo vojne utrpel vážne zranenia, ktorým podľahol.
Generál Dietrich von Choltitz odmietol podpáliť Paríž, keď jeho jednotky evakuovali mesto
Keď spojenecké sily úspešne napadli severné Francúzsko v „deň D“ 6. júna 1944 a potom sa v auguste snažili dobyť Paríž, Hitler nariadil miestnym silám vypáliť väčšinu mesta, aby sa nedostalo do rúk nepriateľa. To zahŕňalo zničenie mostov, dôležitých zariadení súvisiacich s vojnou a dokonca aj ikonických parížskych budov, ako je katedrála Notre Dame a Víťazný oblúk.
Veliteľ 1. nemeckej armády generál Dietrich von Choltitz odmietol vyhovieť. Vo svojich memoároch z roku 1951 von Choltitz tvrdil, že mal pocit, že rozkazy nemajú žiadnu vojenskú hodnotu a že Hitler nie je duševne v poriadku. Niektorí francúzski pozorovatelia však tvrdili, že Choltitzovi len chýbali vojaci na plnenie rozkazov a že sa neskôr pokúsil preformulovať situáciu, aby si zachránil povesť.
Keď sa skončila druhá svetová vojna, Albert Speer odmietol zničiť nemeckú civilnú infraštruktúru
V marci 1945 spojenci dobyli posledný most na rieke Rýn, ktorý umožňoval prístup do Nemecka. V tomto bode vydal Hitler príkaz „Demolácie na ríšskom území“, ktorý je všeobecne známy ako Dekrét Nera. To malo zničiť celý nemecký priemysel a infraštruktúru, aby sa nedostali pod kontrolu spojencov, nehľadiac na možné obete civilného obyvateľstva.
Úloha pripadla nemeckému ministrovi pre vyzbrojovanie – a Hitlerovmu priateľovi – Albertovi Speerovi. Ten mal však podozrenie, že jeho vodca sa stal duševne labilným. Nakoniec príkaz vydal spolu so zašifrovanou správou na oddialenie zničenia. Nakoniec sa Dekrét Nera neuskutočnil.
Veliteľ delostrelectva z prvej svetovej vojny Raoul Berube neuposlúchol rozkaz generála, strieľať na vlastných mužov
Už prvá svetová vojna bola zodpovedná za rozšírené používanie guľometov, ktoré vyžadovali, aby armáda zmenili taktiku, odklonila sa od hromadných bajonetových náloží a smerovala k zákopovej vojne. Ale táto zmena bola postupná. V počiatočných štádiách konfliktu velitelia bežne nariaďovali útoky proti guľometom.
7. marca 1915 dostal francúzsky 336. peší pluk rozkaz zaútočiť na nemecké guľometné pozície. Útok trval dva dni, a keď veliteľ divízie, generál Geraud Reveilhac, nariadil ďalší útok, 21. rota odmietla. Rozzúrený Reveilhac nariadil veliteľovi delostrelectva, plukovníkovi Berubemu, aby strieľal na jeho vlastné jednotky. Berube to odmietol urobiť.
Reveilhac zostal vo velení pluku až do februára 1916, keď mu bolo nariadené vziať si trojmesačnú dovolenku. Po skončení bojov získal uznanie Čestnej légie a odišiel s vyznamenaním.
