Mark Travers je americký psychológ. Na portáli Psychológia dnes sa venuje rubrike Sociálne inštinkty, ktorá pokrýva vedu a psychológiu ľudského správania a rubrike Všeobecná inteligencia, ktorá sa ponára do vedy a psychológie ľudského a trhového správania. V jednom zo svojich článkov rozoberá štúdiu, ktorá naznačuje, že hraničná porucha osobnosti má svoje korene v traume z detstva.
Štúdia z Univerzity v Bochume, Nemecko
Nová štúdia publikovaná v Frontiers in Psychology naznačuje, že hraničná porucha osobnosti alebo aj Borderline porucha – najčastejšia porucha osobnosti s odhadovanou prevalenciou asi 1,7% – má svoje korene v traume v ranom detstve viac ako genetická zraniteľnosť.
Čo to je HPO?
„Hraničná porucha osobnosti (HPO) je psychiatrická porucha, ktorú charakterizujú intenzívne obavy z opustenia, problémy s reguláciou emócii, pocity prázdnoty, nestabilné medziľudské vzťahy, impulzivita a zvýšené rizikové správanie, ako aj vysoká úroveň interpersonálnej agresie,“ uvádzajú autori výskumu na čele s Benjaminom Ottom z Univerzity v Bochume, Nemecko. „Zdá sa, že ženy sú s HPO, aspoň v klinickom prostredí, častejšie postihnuté než muži, s pomerom asi štyri ku jednej.“
Aby vedci lepšie porozumeli príčinám hraničnej poruchy osobnosti, prijali 95 dospelých žien, z ktorých 44 bolo predtým diagnostikovaných s poruchou, na vyplnenie série psychologických hodnotení vrátane dotazníka o histórii života, testu osobnosti, dotazníka na meranie agresivity, dotazník zameriavací sa na detské traumy a dotazník pre chronický stres. Vedci tiež zaznamenali „alostatické zaťaženie“ účastníkov alebo opotrebovanie tela z chronického stresu, meraním telesných ukazovateľov stresu, ako je krvný tlak, pomer pása k bokom a index telesnej hmotnosti.
„Syndróm tempa života“
Zistili, že účastníci s hraničnou poruchou osobnosti dosiahli v dotazníku traumy z detstva významne vyššie skóre než účastníci, ktorí netrpia HPO. Toto zistenie potvrdzuje ďalší výskum, ktorý zistil, že až 80% ľudí s diagnostikovanou HPO zažilo v detstve nejakú formu emocionálneho zanedbávania a fyzického alebo sexuálneho zneužívania.
Štúdia pokračuje ďalej, aby identifikovala postupnosť udalostí, ktoré vedú k rozvoju HPO. Autori tvrdia, že trauma z detstva spôsobuje „syndróm tempa života“, v ktorom jednotlivci rastú rýchlejšie, vykazujú vyšší metabolizmus a sú náchylnejší na skorý telesný úpadok a smrť. Výsledkom je vyššie alostatické zaťaženie v dospelosti.
„V súlade s očakávaniami mali pacienti s HPO výrazne vyššie skóre naznačujúce rýchly syndróm tempa života než kontroly, boli agresívnejší, viac zaťažení chronickým stresom a boli vystavení vážnejšiemu detskému protivenstvu,“ uvádzajú autori.
Tiež uvádzajú výrazné osobnostné rozdiely medzi jednotlivcami s HPO a osobami bez HPO. Vedci napríklad zistili, že účastníci s HPO vykazovali vyššie úrovne neurotizmu, nižšie úrovne extraverzie, nižšie úrovne svedomitosti a nižšiu úroveň prosociálneho správania. Tiež zistili, že jedinci s HPO boli menej otvorení novým skúsenostiam.
Záver
Došli k záveru: „Podľa našich najlepších vedomostí je toto prvá štúdia, ktorá priamo skúmala otázku, či hraničná porucha osobnosti označená klinickým stavom nesie znaky naznačujúce rýchly syndróm tempa života a dôsledky vrátane slabšej údržby a nápravy tela. Zistenia by preto mohli mať osobitný význam pre verejné zdravie, najmä pokiaľ ide o prevenciu a znižovanie rizika pre škodlivé výsledky, ktoré sú nielen psychologicky determinované, ale aj prostredníctvom fyzického zdravia.“
Autori poznamenávajú, že rýchly syndróm tempa života nie je špecifický pre HPO. Do tejto kategórie patria aj iné psychiatrické stavy, ako je porucha pozornosti, hyperaktivita, bipolárna porucha a návykové poruchy.
