Väzenie je zaslúženým trestom pre každého kriminálnika. Keď sa však na to pozrieme čisto z ľudského hľadiska, ide o veľmi neľútostnú inštitúciu. Horšie ako klasické cely so spoluväzňami, kde vám môže hroziť nebezpečie, sú tie, kde ste sami. Možno sa to mnohým väzňom zdá na prvý pohľad ako skvelé riešenie, no po dlhšom čase to začne každý jeden ľutovať a svoj názor prehodnotí.
Myšlienka samostatných ciel pochádza ešte od kalvínov, ktorí ju využívali ako formu trestu. Chceli totiž väzňom poskytnúť priestor na prehodnotenie svojich činov. Už dávno sa však prišlo na to, že sociálna izolácia môže zničiť psychiku tých, ktorých sa týka. Chcete vedieť, akým spôsobom? Prečítajte si svedectvá ľudí, ktorí ju zažili.
Niektorí väzni veria, že trest smrti je miernejším riešením
Väzeň William Blake napísal v roku 2013 esej, v ktorej opísal za čo bol odsúdený a aj to, že sa ledva vyhol trestu smrti na elektrickom kresle. Nakoniec ho odsúdili “len” na 77 rokov väzenia, pričom 25 z nich strávil v cele osamote. Za ten čas dospel k presvedčeniu, že je to oveľa horší trest ako akýkoľvek rozsudok smrti.
23 hodín denne trávil len sám so sebou a niekoľkými knihami na čítanie, obrázkami ľudí, na ktorých mu záležalo a hygienickými potrebami. Je ťažké žiť v takejto izolácií, v hlučných myšlienkach, ktorých sa nemôžete zbaviť.
Thomas Bartlett Whitaker tvrdil, že “samotka” človeka pripraví o dušu
Thomas Bartlett Whitaker patril k väzňom, vrahom, odsúdeným na trest smrti. Musel mať však veľké šťastie alebo smolu, podľa toho čo si potom prežil, pretože mu len necelú hodinu pred plánovanou popravou zmenili trest na doživotie bez podmienečného prepustenia.
Po odpykaní určitého trestu mu bolo umožnené založiť webovú stránku, kde písal o tom, ako si za 11 rokov veľa vecí uvedomil, no zároveň sa jeho duša zmenšila na nepodstatné minimum. Sám priznal, že cela, v ktorej je človek po celý čas sám je tým najväčším peklom. Je to horšie ako zomierať alebo byť mŕtvy. Je to smutné miesto, ktoré ničí ľudí. Nie málo väzňov tam zošalelo.
Následky s vami zostanú, aj keď vás pustia
Brian Nelson mal iba 17 rokov, keď sa dostal do problémov so zákonom. Za násilné trestné činy, ktoré vykonal, bol odsúdený na 26 rokov. Po jeho niekoľkých pokusoch o útek, ho umiestnili do cely, kde mal byť celkom sám. Po odpykaní trestu, v roku 2010 ho prepustili. Aj po šiestich rokoch od prepustia tvrdí, že s ním tie hrôzostrašné pocity prebývajú. Potvrdzuje to aj fakt, že má diagnostikovanú chronickú psychickú chorobu v podobe emocionálnej traumy v dôsledku dlhého pobytu v izolácii.
Neočakávané následky pobytu na “samotke”
Okrem psychických problémov, ktoré sú jasné preukázateľné, sa ukázalo, že pobyt o samote ovplyvňuje aj fyzické zdravie človeka. Robert King bol v 18 rokoch odsúdený za krádež. Bohužiaľ mu vymerali trest o výške 30 rokov – 29 z nich strávil v cele osamote. Postupne začal strácať zrak. Nemohla však za to staroba, ale malá miestnosť, v ktorej žil. Ovplyvnila jeho schopnosť vidieť, takým spôsobom, že nedokázal odhadovať vzdialenosti.
