Dnes si už každý potrpí na zdravý chrup, ktorý bude žiariť na niekoľko metrov. Samozrejme, je to veľké plus pre zdravie, ale i samotný výzor človeka. Pri cenách stomatológov, je to ale do istej miery aj znakom “luxusu”. Kedysi ale mali ľudia obmedzené možnosti a vedomosti v starostlivosti o vlastný chrup. No čo sa nezmenilo – v mnohých kultúrach si zuby upravovali a boli znakom bohatstva. Nebáli sa pritom použitia pre nás zvláštnych netradičných metód či predmetov, napríklad – Rimania používali na bielenie zubov vlastný moč, George Washington mal zubnú protézu zo skutočných ľudských zubov a Etruské ženy si predné zuby nechali vytrhnúť, aby ich nahradili zlatými.
Aj keď sa to zdá bizarné, naprieč históriou zuby poukazovali na spoločenské statusy ľudí. Predstavme si niekoľko príkladných faktov.
Prvá zubná kefka sa objavila pred 5 tisíc rokmi
Informácie o hlbšej a dôslednejšej hygiene chrupu sa začali objavovať až v období okolo roku 3000 pred Kristom. Ako prvý začali vyrábať zubné kefky Egypťania a Babylončania a to z obyčajných vetvičiek. Približne okolo roku 1600 pred Kristom Číňania vymysleli takzvané žuvacie tyčinky, ktoré používali na osvieženie dychu.
Čo je prekvapivé je fakt, že aj napriek nedostatočnej hygiene mali pravekí ľudia veľmi dobre zachovaný chrup. Pravdepodobne to bolo vďaka strave, ktorá bola bohatá na vlákninu – hrubé častice fungujú na princípe kefky.
Starovekí Egypťania si vypĺňali zuby jačmeňom, okrom alebo ľanom
V starovekom Egypte si zubné zákroky mohli dovoliť len nesmierne bohatí ľudia. Aj to platilo, že na zubnú výplň sa používala zmes mletého jačmeňa zmiešaného s medom a žltým okrom. Táto zmes mala zabrániť tomu, aby zub vypadol.
Starovekí Etruskovia si nahrádzali svoje zuby zlatými
Žiarivo biele zuby neboli vždy považované za dokonalú krásu a znak vysokého postavenia. V kultúre Etruskov si bohatí ľudia často nechali svoje vlastné zuby odstrániť, aby ich miesto mohli vyplniť honosnými zlatými náhradami.
Mayovia si zdobili zuby drahokamami
Mayovia vrámci dokazovania postavenia využívali vlastné zuby, ktoré si opilovali a následne ich zdobili rôznymi drahokamami (najčastejšie používali minerály ako tyrkys alebo kremeň). Nejednalo sa len o vec predvádzania bohatstva alebo krásy, ale táto prax bola aj akýmsi náboženským rituálom.
Starovekí ľudia verili, že za vznikom zubných kazov stojí „zubný červ”
Dnes už vieme, že zubný kaz spôsobujú premnožené baktérie v ústnej dutine. Kedysi si ale mysleli, že je tomu celkom inak. Prvé ošetrenia zubov provizórnymi zubnými lekármi začali zhruba pred 5 tisíc rokmi. Vtedy však bolesť a pokazené zuby pripisovali akémusi tvorovi, ktorého nazývali „zubný červ”. Ten sa mal živiť sklovinou a vyvŕtavať dieru až do drene. Veril tomu sumerský národ, gréci i predstavitelia či Indie či Japonska.
Zarážajúce je, že ešte v 14.-tom storočí niektorí francúzski lekári tvrdili, že za zubný kaz môže tento červ.
