Detská obrna (paralytická poliomyelitída) je nebezpečné vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť ochrnutie až smrť udusením v dôsledku paralýzy dýchacích svalov. Rozšírená bola najmä v 50-tych rokoch minulého storočia, kedy zomreli tisíce detí. Bolo to práve kvôli jej rýchlemu šíreniu, vírus sa totiž prenáša znečistenými rukami, nástrojmi, jedlom a vodou výkalmi nakazenej osoby a kvapôčkami alebo aerosólmi z hrdla nakazenej osoby. Často sa deti nakazili pri hraní s hračkami.
Našťastie virológ Jonas Salk a jeho kolegovia z univerzity v Pittsburghu v roku 1952 vynašli vakcínu proti tomuto zákernému ochoreniu. V roku 1954 prebehlo testovanie vakcíny na skupine detí v Pensylvánii. Na základe jej pozitívnych výsledkov sa začalo v roku 1955 masívne imunizovať.
História detskej obrny je srdcervúca, rovnako ako fotografie detí aj dospelých postihnutých touto chorobou. Našťastie vakcína nakoniec túto chorobu vyhubila, čo je dôkazom výhod vedeckého pokroku v medicíne.
V 50. rokoch bola situácia priam zúfalá
Vypuknutie v podobe prvého prípadu bolo vo Vermonte v roku 1894, následne sa nakazilo ďalších 132 ľudí. Odvtedy sa počty prípadov len zvyšovali, a ak sa náhodou znížili, bolo len otázkou času, kedy ochorenie zase vypukne vo väčšej sile ako naposledy (prípady sa zvyšovali najmä po lete) Na začiatku 20. storočia len máločo vystrašilo rodičov viac ako keď doktor diagnostikoval ich dieťaťu detskú obrnu. Väčšina sa vyliečila, no mnoho detí i zomrelo alebo zostalo na invalidnom vozíku.
Jedinou prevenciou detskej obrny sa stalo očkovanie
Žiadny známy a účinný liek na toto vírusové ochorenie neexistoval, takže najlepším a zároveň jediným spôsobom ako mu predchádzať bolo očkovanie. Vakcína bola podávaná orálnou cestou, kedy sa nakvapkala na kocku cukru na lyžičke.
Lieky, ktoré sa pacientom podávali boli len na potlačenie symptómov. Pacientom, ktorým choroba zasiahla dýchacie svaly hrudníka však museli napojiť na prístroj.
Účinnosť vakcíny je vysoká, očkované deti sú chránené na 99 %
Vďaka očkovaniu bola detská obrna v roku 1994 eradikovaná vo väčšine krajín. Avšak s epidémiami sa môžeme stretnúť i dnes a to napríklad na území Afganistanu alebo Pakistanu.
V súčastnosti sa základné očkovanie sa prevádza u detí od prvého dňa 10.týždňa. Očkuje sa neživou očkovacou látkou v kombinácii s očkovaním proti záškrtu, čiernemu kašľu, tetanu, vírusovej hepatitíde B, hemofilovým invazívnym infekciám. Následne sa preočkováva v 6. a 13. veku života.
95 % pacientov s detskou obrnou nevykazuje žiadne príznaky
Až 95% nakazených nevykazuje žiadne príznaky – sú asymptomatickí. Zvyšných päť percent spadá do troch kategórií: abortívna detská obrna, neparalytická a paralytická obrna.
Pre abortívnu obrnu je typická horúčka, únava, bolesť hlavy, bolesť hrdla, nevoľnosť a hnačka. Tí, u ktorých ochorenie prebieha v neparalytickej forme majú podobné príznaky, navyše však vykazujú zvýšenú citlivosť na svetlo a popisujú stuhnutie krku.
Najzávažnejším typom je práve paralytická obrna, hoci ňou trpelo najmenšie percento detí. Prvé symptómy boli veľmi podobné obyčajnej chrípke – bolesť svalov a kŕče. Väčšina jedincov sa vylieči, no zvyšok ochrnie alebo dokonca zomrie. Podľa CDC detská obrna spôsobila paralýzu približne u jedného z 200 z tých, ktorí sa ňou nakazili.
Prezident Roosevelt a Mia Farrow trpeli detskou obrnou
Prezident Franklin D. Roosevelt ochorel na detskú obrnu v roku 1921 vo veku 39 rokov. Bol nútený používať invalidný vozík, hoci sa to snažil pred verejnosťou tajiť.
Herečka Mia Farrow strávila v nemocnici osem mesiacov po tom, čo sa nakazila vírusom spôsobujúcim obrnu – dýchať mohla len za pomoci prístrojov.
Zo slávnych ľudí zďaleka nebola jediná, ktorá sa tomuto ochoreniu nevyhla. Postihla aj hercov Alana Alda a Donalda Sutherlanda, hudobníkov Itzhaka Perlmana, Neila Younga a Joni Mitchell a touto chorobou trpela aj balerína z New Yorku Tanaquil Le Clercq.
