Rúž je produkt, ktorý nesmie chýbať vo výbave žiadnej ženy. Je to symbol krásy, sily aj nežnosti žien zároveň. Kto si však myslí, že ide len o výdobytok modernej dobe, ten sa poriadne mýli. Možno sa to nezdá, ale história rúžov siaha oveľa ďalej. Na prvé produkty s funkciou podobnou rúžom by sme mohli naraziť už v staroveku. Vtedy ale bolo ich nosenie veľmi nepohodlné, boli totiž vyrobené z rozdrvených drahokamov a olova. V starovekom Grécku napríklad nosili rúž smilné ženy a v 18.-tom storočí bol rúž považovaný za znak čarodejníctva.
Tých zaujímavostí viažucich sa, k pre nás tak bežnému predmetu, je ďaleko viac, poďme sa na ne pozrieť.
Sufražetky vyhlásili rúž za znak ženskej emancipácie
Začiatky 20. storočia boli prelomové v mnohých oblastiach. Napríklad aj v snahe presadiť ženskú emancipáciu. Jednoducho to boli roky, ktoré sa spájali s rebéliou. Príkladom sú sufražetky, ktoré si na istú významnú udalosť v roku 1912 dali červený rúž ako znak svojej nezávislosti. Tento čin mužov priam šokoval a považovali ho za najväčšiu rozmarnosť žien, len ťažko znášali svoj kritický hnev.
Počas druhej svetovej vojny sa rúž stal znakom odporu a nesúhlasu
Jasne červený rúž sa opäť vrátil do módy o niekoľko rokov neskôr – počas druhej svetovej vojny. Dôvod vás skutočne prekvapí – Hitler údajne nenávidel červený rúž. A tak si ženy maľovali pery práve týmto červeným rúžom, aby vyjadrili protest voči jeho postojom.
Bol to akýsi znak vlastenectva a statočnosti. Červená farba totiž predstavovala silu. Rúž červenej farby dokonca častokrát nosili aj samotné vojačky.
Kresťania verili tomu, že rúž je dielom diabla
Išlo ešte o veľmi “raných” kresťanov, ktorí toto tvrdili. Jednoducho vyhlásili červený rúž za hriešny. Údajne mal svätý Hieronym povedať, že nosenie rúžu je konaním proti Bohu, pretože mení vzhľad žien.
Podobne svätý Cyprián odsúdil ženy za používanie akejkoľvek kozmetiky. Zastával názor, že výzor žien ako božích stvorení by sa nemal v nijakom prípade meniť – už vôbec nie kozmetickými prípravkami, ktoré len hanobia prirodzené prednosti.
Červený rúž Kleopatry bol vyrobený z rozdrvených chrobákov
V Egypte nosili zafarbené pery nielen ženy, ale dokonca aj muži. Nebáli sa použiť ani odvážne farby počnúc oranžovými, cez modré až po purpurové. Farbu si na pery nanášali pomocou mokrej upravenej drevenej tyčinky. Bohatí Egypťania vlastnili aspoň dve farby na pery.
Kleopatra musela vynikať, a tak si nechávala vyrábať rúže na mieru. Tie však častokrát obsahovali naozaj nezvyčajné ingrediencie. Červená farba bola napríklad z rozdrvených chrobákov. Medzi ďalšie použité prísady mohli patriť kvety, rybie šupiny alebo červený oker.
