Napadlo vám niekedy, ako by to vyzeralo, keby sa niečo, čo ste už odmala považovali za vymyslené a neuveriteľné, stalo skutočnosťou? Čo keby rozprávky a báje zrazu ožili? Boli by tu pred vami a vy by ste sa vlastnými očami presvedčili o ich existencii. Ako by ste sa cítili?
Pravdepodobne ako nemecký archeológ Heinrich Schliemann, keď pod zemskými sutinami odhalil bájnu Tróju. Pripravili sme si pre vás článok o tomto mužovi, ktorý aj napriek rôznym životným prekážkam, dosiahol svoj sen, a tým sa nezmazateľným písmom zapísal medzi Homéra, Priama či Agamemnóna.
Detstvo:
Heinrich Schliemann (celým menom Johan Ludvik Heinrich Julius Schliemann) sa narodil 6. januára 1822 v Neubukowe (Nemecko) ako piate dieťa farára Ernsta Schliemanna. Sám neskôr tvrdil, že to bolo práve v detstve, keď na Vianoce dostal Ilustrovanú históriu sveta, v ktorej ho najviac upútal obrázok horiacej Tróje, keď sa rozhodol, že toto mesto jedného dňa nájde.
Keď mal deväť rokov, zomrela mu matka a otec ho kvôli finančným ťažkostiam poslal k svojmu bratovi do Neustrelitzu. Heinrich spočiatku navštevoval miestnu súkromnú školu, no otcovi po čase došli peniaze na školné a strýko mu štúdium odmietol platiť, preto sa musel Heinrich vzdelávať na mestských školách.
Kariéra a rodinný život:
Ako štrnásťročný sa zamestnal ako učeň v obchode v Hamburgu, kde v roku 1841 nastúpil na loď ako plavčík. Loď pri svojej panenskej plavbe stroskotala a mladého Heinricha vyplavilo na pobreží Holandska. Rozhodol sa v ňom usadiť, tak sa zamestnal ako účtovník v Amsterdamskej obchodnej spoločnosti a vo voľnom čase sa venoval štúdiu cudzích jazykov.
V roku 1846 ho, ako znalca ruského jazyka, spoločnosť poslala na služobnú cestu do Ruska, kde uzavrel niekoľko výhodných zmlúv a bol povýšený na prokuristu. Keď mal dostatok peňazí, opustil spoločnosť a začal podnikať samostatne. Najskôr v Rusku, potom aj v USA, kde viedol banku. Zarobil obrovské peniaze a bol vyhlásený za jedného z najbohatších ľudí sveta.
Po istom čase sa rozhodol vrátiť domov. Chcel nájsť svoju priateľku z detstva Minnu Meincheovú a požiadať ju o ruku. Keď ju našiel, dozvedel sa, že Minna sa pred pár rokmi vydala. Heinrich následne odišiel do Ruska, kde sa v roku 1852 oženil s Jekaterinou Petrovnou Lyšinovou. Mali spolu tri deti, no ich manželstvo nebolo šťastné. Jekaterina často vyhlasovala, že si vzala tyrana – Heinrich, očividne, stále miloval Minnu.
Realizácia snov:
V roku 1864 bol Heinrich na vrchole kariéry, preto sa rozhodol naplniť svoje sny. Vydal sa na cestu okolo sveta, ktorá trvala dva roky a počas ktorej navštívil napríklad Egypt, Čínu, Japonsko, Mexiko, Kubu. 1868 bol rok, kedy prvýkrát odišiel do Grécka: navštívil Peloponéz, Ithaku a aj oblasť Tróje. Z jeho cestopisov sa neskôr zrodila kniha Ithaka, Peloponéz a Trója. O rok neskôr sa Heinrich rozviedol a vzal si Sofiu Engastroménosovú, ktorá ho odvtedy sprevádzala na všetkých expedíciách.
Trója:
V roku 1870 odišli manželia Schliemannovci do Malej Ázie a začali vykopávky pri obci Bunarbashi, mieste, kde malo podľa bájí ležať mesto Trója. Heinrich čoskoro zistil, že sa nejedná o správne miesto, a tak sa s knihou Iliady od Homéra v ruke rozhodol pátrať ďalej. V roku 1871 dorazil na kopec pri obci Hissarlik a začal vykopávky. Kopal dva roky, až vykopal múry, o ktorých si myslel, že sú múrmi Priamovho domu, a v ňom našiel poklad, ktorý daroval múzeu v Berlíne. Trója po tisícročiach opäť uzrela slnko.
Mykény:
V roku 1874 sa Schliemann presunul do srdca Peloponézu, kde vykopal poklad (v ňom aj Agamemnónovu zlatú masku) a päť kráľovských hrobiek. Usúdil, že sa jedná o hrobky mykénskeho kráľa Agamemnóna a jeho spoločníkov – hoci, neskôr sa zistilo, že patrili kráľovskej rodine, ktorá žila o 400 rokov skôr ako samotný Agamemnón.
Posledné roky života a smrť:
V rokoch 1878 – 1890 kopal opäť vo svojej milovanej Tróji, tentoraz s pomocou viacerých významných archeológov a architektov. V novembri roku 1890 podstúpil operáciu ucha a následne – na odporúčania doktorov – odišiel do Talianska. Na Vianoce toho roku bol nájdený v bezvedomí na neapolskom námestí. Nemal pri sebe doklady a oblečený bol len v ľahkom kabáte.
Heinrich Schliemann, jeden z najslávnejších a najbohatších ľudí sveta, zomrel nepoznaný na ďalší deň v nemocnici. O jeho identite sa dozvedeli až neskôr, a to prostredníctvom listu, ktorý mal vo vrecku kabáta. Jeho pozostatky boli prenesené do Atén a bol pochovaný na jednom z miestnych cintorínov, kde mu postavili aj veľké mauzóleum. Na jeho rímse je vyryté ΗΡΩΙ ΣΧΛΙΜΑΝΝΩΙ, Héroovi Schliemannovi.
zdroj: Wikipedia
