Ak ste si mysleli, že existujú len geneticky modifikované plodiny, tak vám v našom článku veľmi radi ukážeme aj geneticky modifikované zvieratá. Veda urobila veľký pokrok v zmene zvieracej DNA, najmä pomocou CRISPR, nástroja na úpravu genómu, ktorý umožňuje vedcom upravovať ich s bezprecedentnou presnosťou.
Nepochybne je to úžasné, prelomové a hodné uznania, ale do akej miery je to i etické? To musí posúdiť každý sám.
Vo svete totiž platí jednoduchá pravda, snažíme sa prispôsobiť si všetko tak, aby nám to čo najviac vyhovovalo – aby to bolo ekonomicky výhodné, výnosné a účinné. Pritom však tak trochu klameme prírodu, čo sa začína už obyčajnou selekciou v rámci chovu, to je však ešte veľmi slabý odvar.
Predstavme si zvieratá, ktoré sa stali terčom vedcov a ich genetická informácia bola pozmenená. Akých zvierat sa to týka, čo chceli vedci dosiahnuť a aký výsledok z toho nakoniec vznikol? Tu sa to dozviete.
Šteniatko Ruppy
Bioluminiscenčné GMO zvieratá nie sú pre vedu ničím novým (šteniatko, ktoré vám predstavíme nie je ani zďaleka prvé a ani posledné, len sa pridalo do “klubu” k opiciam, myšiam a ošípaným). Napriek tomu je Ruppy tak trochu iná – jej genetická informácia je upravená tak, aby bunky dokázali produkovať „fluoreskujúci proteín, ktorý pod ultrafialovým svetlom svieti na červeno”. Ostatné takto modifikované zvieratá vyžarujú modrú alebo zelenú farbu.
Podstatou celého experimentu bolo zistiť, ako sa prenášajú ochorenia z generácie na generáciu, ako je to napríklad v prípade rakoviny, slepoty alebo narkolepsie. Odhaliť mechanizmus prenosu by viedol k hotovým prelomovým objavom.
Dojnice produkujúce mlieko pre ľudí s alergiou
Na základe vedeckých odhadov sa ukázalo, že je veľká pravdepodobnosti, že až 65 % ľudskej populácie má intoleranciu na laktózu (v Ázii má až 90 % ľudí problémy s trávením mliečnych výrobkov). Aby vedci zjednodušili týmto ľuďom život, zasiahli do genetickej výbavy kravy v snahe dosiahnuť, aby produkovala mlieko, ktoré by neobsahovalo β-laktoglobulín (čo je proteín, ktorý spôsobuje ľuďom problémy pri trávení). Navyše dosiahli ako bonus, že mlieko malo vyšší obsah kazeínu, a teda bolo výživnejšie v porovnaní s klasickým mliekom ostatných kráv.
Ošípané ako darcovia orgánov
Nie je vôbec žiadnou novinkou, že sa ošípané upravujú a testujú, aby vo svete fungovali ako darcovia orgánov pre ľudí. Ešte stále však existuje malý problém – endogénne retrovírusy zabudované v DNA embryí, ktoré by sa preniesli na človeka a spôsobili by ťažkosti (hlavne v kombinácii s imunosupresívami, ktoré musí príjemca po transplantácii užívať). Preto sa vedci neustále snažia rôznymi mutáciami génov tento problém vyriešiť, stále sa ale neprišlo na trvalé, účinné a bezproblémové riešenie.
Dobytok, ktorý by necítil žiadnu bolesť
Predstava bolesti, strachu a utrpenia, ktoré čaká na každé zviera putujúce na bitúnok je nervydrásajúca. Je to zároveň aj jeden z najčastejších argumentov ľudí bojujúcich proti priemyselnému chovu zvierat určených na spracovanie na ľudský konzum.
Vedci sa opierajú o ochorenie, ktoré sa vyskytuje v ľudskej populácií a spôsobuje, že postihnutý nie je schopný cítiť bolesť, podobný efekt by chceli vyvolať aj u zvierat určených k porážke. Kľúčom k úspechu by bolo modifikovať dobytok, ktorí by mal vyblokované receptory bolesti. Možno je ale oveľa jednoduchšie si mäso bez bolesti a utrpenia vypestovať v laboratóriu.
Myši, ktoré produkujú mlieko bohaté na kľúčovú a nenahraditeľnú zložku materského mlieka
Nie každá matka môže dojčiť a aj napriek tomu, že dnes už existujú pomerne výživné a dobre vyvážené umelé náhrady mlieka, stále to nie je úplne dokonalé, keďže v náhradách chýbajú isté bielkoviny, ktorých úlohou je posilňovať imunitný systém dieťaťa. Takou látkou je napríklad bielkovina laktoferín, ktorá sa prirodzene vyskytuje v materskom mlieku.
Ruskí vedci sa teda rozhodli pridať do genetickej výbavy myší ľudské gény tak, aby tieto myši produkovali mlieko s obsahom spomínaného laktoferínu. Samozrejme, predstava koľko myší by ste potrebovali, aby ste získali dostatok mlieka čo i len pre jedno dieťa je veľmi desivá. Vedci však dúfajú, že sa im podarí dosiahnuť rovnaký výsledok – úspešný, aj v prípade genetickej modifikácie kôz a kráv, ktoré by vedeli produkovať mlieko v dostatočnom množstve.
