29. júla 1858 sa v strede Atlantického oceánu stretli dve bojové lode poháňané parou za jediným účelom. Spojili tam dva konce kábla dlhého 4 000 km o šírke 1,5 cm, ktorý po prvýkrát v histórii spojil európsky a severoamerický kontinent, aby sa dokázali dorozumieť prostredníctvom telegrafu.
Len o dva týždne neskôr britská kráľovná Viktória poslala blahoželanie americkému prezidentovi Jamesovi Buchananovi. Kráľovná vrelo uvítala a poďakovala za obrovskú medzinárodnú prácu týchto dvoch krajín, ktorá bola vlastne vyvrcholením takmer dvoch desaťročí úsilia, zatiaľ čo Buchanan sa pridal a taktiež bol veľmi spokojný. Doručenie správy však v tých rokoch trvalo viac ako 17 hodín a kábel fungoval menej ako mesiac, pretože dochádzalo k jeho častým poruchám. No aj vďaka nemu sa spustila veľká komunikačná revolúcia.
Do roku 1866 nové káble vysielali 6 až 8 slov za minútu. V roku 1956 bol položený prvý transatlantický kábel č. 1 (TAT-1), išlo o prvý podvodný telefónny kábel. Ten do roku 1988 vysielal 280 megabajtov za sekundu, čo je približne 15-násobok rýchlosti priemerného internetového pripojenia v USA. V roku 2018 začal kábel Marea fungovať medzi španielskym Bilbaom a americkým štátom Virgínia s prenosovou rýchlosťou až 160 terabitov za sekundu – to je 16 miliónov krát rýchlejšie ako priemerné domáce pripojenie na internet. V súčasnosti je na celom svete v prevádzke približne 380 podvodných káblov, ktorých dĺžka presahuje 1,2 milióna kilometrov.
Táto mapa znázorňuje tieto káble prechádzajúce cez Atlantický oceán:
Podvodné káble sú ako takou neviditeľnou silou, ktorá poháňa moderný internet. Mnohé z nich v posledných rokoch financujú internetoví giganti ako Facebook, Google, Microsoft a Amazon. Prenášajú takmer všetku našu komunikáciu, no vo svete bezdrôtových sietí a smartfónov sotva vieme, že existujú. Napriek tomu, že internet sa stal mobilnejším a bezdrôtovejším, exponenciálne sa zvýšilo množstvo údajov, ktoré cestujú cez podmorské káble. „Väčšina ľudí je úplne ohromená tým, do akej miery je internet stále založený na kábloch,“ uviedol Byron Clatterbuck, generálny riaditeľ Seacom, nadnárodnej telekomunikačnej spoločnosti zodpovednej za položenie mnohých podmorských káblov spájajúcich Afriku so zvyškom sveta.
Ťažkosti s káblami
V roku 2012 hurikán Sandy narazil na východné pobrežie USA a spôsobil škody v odhadovanej výške 71 miliárd dolárov, pričom vyradil niekoľko kľúčových výmen v podmorských kábloch spájajúcich Severnú Ameriku a Európu. Spôsobilo to niekoľkohodinový výpadok.
Spoločnosť Microsoft sa tak rozhodla zaviesť najnovší kábel ďalej k pobrežiu vo Virgínii, čiže ďaleko od zväzku káblov, aby sa minimalizovalo prerušenie, ak by došlo k ďalšej masívnej búrke. Vo väčšine prípadov však môžu za zlyhanie káblov ľudia, a to rôznymi činnosťami. Ide napríklad o rybárske siete či lodné kotvy, ktoré dokážu kábel veľmi ľahko poškodiť.
Kladenie káblov je proces trvajúci roky, ktorý stojí milióny dolárov. Ich najbezpečnejšie úložisko je v hlbokej vode, kde môžu odpočívať na relatívne plochom morskom dne a nebudú sa trieť o skaly a tým hrozí aj oveľa menšie rušenie. Dôležité je tiež vybrať tú najvhodnejšiu trasu, kde kábel umiestniť.
Pohybujeme sa na relatívne tenkom „ľade“
Bezpečnosť káblov zostáva neustálou výzvou. Ak by ste chceli sabotovať globálny internet alebo prerušiť konkrétne miesto prenosu, musíte to urobiť súčasne na viacerých kábloch. Čiže ak by chcel odpojiť internet nejaký človek alebo skupina, tak zase také ľahké by to nemali. Väčšiu šancu majú v takýchto nelegálnych činnostiach na zemi a prostredníctvom internetových hekerských útokov.
Podľa TeleGeography je dnes viac ako 99% medzinárodnej komunikácie prenášané cez optické káble, pričom väčšina z nich je podmorská.