Naše gény nás robia tým, kým sme a predurčujú mnohé udalosti v živote, aj keď samozrejme nie sú jediné. Pochopiť DNA je ako vyriešiť hádanku, ktorá napokon vysvetľuje mnohé veci, ktoré sa nám v živote dejú. Vedci napríklad odhaľujú to, ako naše gény môžu ovplyvniť stravovacie návyky, prečo nemôžeme žiť naveky a čo skutočne môžeme zdediť od rodičov. Ale aj mnoho iného, viac sa ale dočítate nižšie.
Existuje skutočne dobrý dôvod prečo niektorí ľudia neznášajú brokolicu
Vedci konečne dokázali zistiť prečo už len samotná myšlienka dať si brokolicu na obed tak odradzuje množstvo ľudí. Ukázalo sa, že zelenina z rodu Brassica, podobne ako brokolica a kapusta, obsahuje chemikálie podobné fenyltiokarbamidu (PTC). Táto chemikália môže chutiť odlišne v závislosti od genetickej predispozície osoby a jej chuťových pohárikov. Takže pre niektorých ľudí môže byť brokolica chutná, pre iného zas horká.
Naše gény nám nedovolia žiť viac ako 125 rokov
Biológovia tvrdia, že existuje limit toho, koľko rokov môže človek prežiť. Každý druh, vrátane človeka, má vopred stanovenú životnosť, ktorú skrátka nemôže prekročiť ani ak by mal tie najlepšie podmienky pre život. Aj keď zdravý životný štýl v kombinácii s prístupom ku kvalitnej lekárskej starostlivosti môže výrazne zlepšiť očakávanú dĺžku života, tak samotné starnutie môže byť spojené s poškodením DNA, ktoré nemožno zvrátiť. Najstaršia žijúca osoba, ktorú doposiaľ poznáme je Jeanne Calmentová. Dožila sa neuveriteľných 122 rokov!
Identické dvojčatá majú rovnaký genetický kód, stále sa však veľmi líšia
Pri narodení síce majú rovnakú DNA, avšak existujú aj iné faktory, ktoré ovplyvňujú ich vývoj a tým aj celý život. Ide napríklad aj o to, že každý jedinec môže prijímať rozličné množstvo živín a aj to ovplyvní ich výšku či niečo iné, a to aj napriek tomu, že majú rovnaké genetické predpoklady.
Existuje tzv. „gén tvorivosti“
Vedci tvrdia, že kreativita môže byť spojená s určitými osobnými črtami, ktoré sú predurčené génmi. Zistilo sa napríklad, že umelci majú podobné mozgové funkcie a že každá strana ich mozgu je schopná rozvíjať svoju vlastnú špecializáciu. Pomáha im to zvyšovať kreativitu a sú tiež náchylnejší na odlišné myslenie. Títo ľudia častokrát dokážu lepšie spracovávať svoje emócie a pocity.
Mnohé neobvyklé znaky vzhľadu sú spôsobené genetickými mutáciami
Niekedy nefunkčné gény spôsobujú, že vzhľad človeka nie je obvyklý. Vitiligo, viacfarebné oči či albinizmus sú výsledkom genetických mutácií. Tieto zmeny však nemusia byť vždy také drastické. Napríklad Elizabeth Taylor je známa svojimi nádhernými mihalnicami. Vedci veria, že ich také má práve kvôli genetickej mutácii.
Ľudia sú si navzájom veľmi podobní
Pravdou totiž zostáva, že každý jeden z nás navzájom zdieľa asi 99,9% rovnakej DNA. Dá sa to vysvetliť skutočnosťou, že mnoho častí nášho genómu plní podobné funkcie, ako je to napríklad pri zvieratách. Zvyšných 0,1% je zodpovedných za zvyšok osobných čŕt, od farby vlasov a očí až po genetickú predispozíciu k určitým chorobám. Takže je to len skutočne malá časť genómu, ktorá z nás robí jedinečného.
Naša DNA pozostáva z asi 5 až 8% z vírusovej DNA
V ľudskej DNA sú pozostatky starodávnych vírusov, ktoré infikovali našich predkov pred tisíckami rokov. Niektoré z nich boli našimi telami prijaté za účelom prispôsobenia sa prostrediu alebo ochrany pred nebezpečnými vírusmi. Ďalšie časti „vírusovej DNA“ sú len výsledkom infekcie, ktorá sa vyskytla veľmi dávno.
Je možné mať súčasne „2 súbory“ DNA
Zrejme ste už počuli o tom, že organizmy, ktoré majú 2 súbory DNA sa nazývajú chiméry. Chiméry sa môžu vyvinúť po transplantácii kostnej drene alebo počas vývoja plodu. Mačka menom Venuša s dvomi tvárami bola na internete kedysi považovaná za chiméru, zatiaľ však nebol predložený žiadny dôkaz. Prinajmenšom dokonale ilustruje, ako mohol tento organizmus vyzerať. Chiméry sa objavovali v gréckej mytológii, odkiaľ toto slovo aj pochádza.
DNA zdieľame s inými zvieratami, dokonca aj s rastlinami
Všetky živé organizmy na Zemi majú vo svojich génoch určité podobnosti. Vedci sa domnievajú, že sa to stalo preto, že všetci máme spoločného predka, z ktorého sme sa vyvinuli. Najzreteľnejší objav síce uvádza, že sme na 96% geneticky podobní šimpanzom, ale údajne sme tiež spojení s mačkami (90%), kravami (80%), vínnymi muškami (asi 60%) a dokonca aj banánmi (60%), čo znie naozaj neuveriteľne.
Počas života sa vyskytnú milióny genetických mutácií
Každá bunka v ľudskom tele mala počas svojej životnosti poškodenú DNA najmenej 10 000-krát. Naše telo dokáže napraviť väčšinu následkov tohto poškodenia, ale niekedy to skrátka nejde. Ak sa poškodenie hromadí a telo ho nedokáže napraviť, môže zmeniť funkciu génu a spôsobiť niektoré choroby, vrátane rakoviny. Tieto mutácie sú zvyčajne vyvolané environmentálnymi faktormi, ktoré zahŕňajú UV svetlo, chemikálie, znečistenie či vírusy.
Foto: Brightside
