Pri čítaní o genocíde v Rwande sa niekedy človeku môže zdať, že ide krutý film, vymyslený scenár. Je to ale realita a mimoriadne desivá súčasť našej histórie. Všetky akty brutálneho násilia sa naozaj stali a nikto z nás by nechcel zažiť to, čo prežili obyvatelia Rwandy.
Pre tých, ktorí by náhodou nevedeli, Rwanda je štát v Strednej Afrike. Súsedí napríklad s Ugandou a Tanzániou.
Genocída v Rwande vypukla 7. apríla 1994 a trvala približne 100 dní. Všetko skončilo v polovici júla. V rozpätí troch mesiacov bolo vyvraždených 500 000 až 1 000 000 Tutsiov. O život prišlo 70 % populácie Tutsiov (20 % z celkového počtu obyvateľov).
Hutuovia vs. Tutsiovia
Dodnes antropológovia nevedia s presnosťou určiť, kedy vlastne vznikla diferenciácia obyvateľstva na území Rwandy. Pravdepodobne všetko začalo okolo roku 500 pred n. l., keď sa na rovnakom území usadili dve podobné rasy. Bohužiaľ rozdelenie na Hutuov a Tutsiov nebolo len rasové, skôr išlo o deľbu na kasty.
Začiatok genocídy
Konflikt medzi rasami začali už v roku 1884, keď Nemecko obsadilo územie Rwandy a vytvorili tu monarchiu. Nemci verili, že Tutsiovia sú rasovo nadradení a všetky vedúce posty vo vedení krajiny im zverili do rúk. Separácia vytvárala čoraz väčšie napätie medzi rasami. Všetko pokračovalo aj počas vlády Belgicka nad územím Rwandy. Hutuovia boli nespokojní s prevahou vlády menšinových Tutsiov a v roku 1959 prevzali vládu a nastolili Hutu systém.
Po občianskej vojne v 80. rokoch 20. storočia bolo zrejmé, že napätie je ešte silnejšie a konflikt sa neustále vyhrocoval. Dňa 6. apríla 1994 bolo zostrelené lietadlo prezidenta Juvenal Habyarimana, priaznivca Hutuov. Napriek tomu, že sa nepodarilo vyšetriť, kto stál za atentátom, extrémisti z kmeňa Hutuov videli v ňom svoju šancu. Najvyšší generál Augustin Ndindiliyimana a plukovník Theoneste Bagosora prevzali moc premiéra a nastolili vojenskú kontrolu.
Krvavé mačety
http://gty.im/482719785
S prevzatím vlády sa okamžite začalo rozširovať násilie. Všetko začalo v meste Kigali. Extrémistická skupina The Interahamwe zablokovali cesty a kontrolovali občianske preukazy. V každok bola uvedená príslušnosť k rase. Každý, kto patril k Tutsiom bol okamžite zavraždený. Žena, muž či dieťa.
Najčastejšie používanou zbraňou bola mačeta. Príčinou bol fakt, že v roku 1993 doviezla Rwanda 750 000 kusov týchto zbraní z Číny.
Za rýchlu smť sa platí
Za sto dní stihli Hutuovia vyvraždiť toľko Tutsiov, že päťnásobne prekonali rýchlosť vyvražďovania Židov počas holokaustu. Usmrcovanie mačetou bolo pomalé a veľmi bolestivé. Dokonca Tutsiovia si mohli priplatiť za rýchlejšiu smrť zbraňou.
Znásilnenia a AIDS
http://gty.im/483212099
Takmer pol milióna žien bolo znásilnených počas genocídy. Z toho sa narodilo takmer
20 000 detí, ktoré všetky boli výsledkom znásilnenia. Viac ako dve tretiny obetí sa počas znásilnenia nakazili AIDS-om. Chorobu roznášali zámerne a ak vedeli, že niektorý z vojakov Hutuov bol chorý bol prednostne vedený k tomu, aby znásilňoval ženy Tutsiov.
Masaker v kostole Nyarubuye
Jeden z najhorších masakrov prebehol od 15. do 16. apríla. Množstvo Tutsiov sa snažilo ukryť v miestnych kostoloch. Hutuovia prinútili niekoľko tisíc utečencov ísť do rímsko-katolíckeho kostola Nyarubuye. Potom informovali extrémistické skupiny, ktoré začali kostol bombardovať. Po bombardovaní prišli s mačetami, aby ohavnosti dokončili. Vyvraždilo také množstvo ľudí, že vojaci museli vraždiť na smeny. Trvalo im dva dni, kým vyvraždili všetkých utečencov v kostole. Tisíce ľudí.
