Julius Robert Oppenheimer je známy predovšetkým ako fyzik, ktorý pomohol zostrojiť prvú atómovú bombu. Jeho prvou láskou však boli kamene a bol aj básnikom.
Keď mal J. Robert Oppenheimer 12 rokov, pozvali ho na prednášku o geológii.
Oppenheimer ako študent Harvardu vyštudoval chémiu a neskôr sa preslávil ako fyzik, ale horniny a minerály boli jeho prvou vedeckou láskou. Narodil sa 22. apríla 1902 v New Yorku a ako chlapec zbieral vzorky hornín na Manhattane a v Palisádach rieky Hudson.
Vo veku 12 rokov používal rodinný písací stroj na korešpondenciu s viacerými známymi geológmi o skalných útvaroch, ktoré skúmal v Central Parku. Jeden z týchto korešpondentov, ktorý si neuvedomoval jeho mladosť, navrhol Roberta za člena Newyorského mineralogického klubu a čoskoro nato mu prišiel list, v ktorom ho pozval na prednášku pred klubom. Povzbudený rodičmi mladý Oppenheimer predniesol prejav a za svoje úsilie zožal potlesk, hoci musel stáť na krabici, aby videl cez pódium.
Oppenheimer pomáhal členom rodiny utiecť z nacistického Nemecka.
Oppenheimer pochádzal z nemeckej židovskej rodiny. V roku 1937 použil svoje vlastné peniaze na sponzorovanie svojej tety Hedwig a jej syna Alfreda – plus Alfredovej rodiny – keď utiekli zo svojho domova do USA po nástupe Hitlera k moci.
Pod jeho vedením boli v Národnom laboratóriu v Los Alamos vyvinuté prvé atómové zbrane.
Tento fyzik mal v roku 1943 len 38 rokov, keď si ho generál Leslie R. Groves vybral za riaditeľa Národného laboratória Los Alamos (LANL) v Novom Mexiku. Na papieri bol nepravdepodobným kandidátom na túto funkciu. Áno, Oppenheimer už mal doktorát a v tom čase učil na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Ale „štíhly, fajčiaci Oppenheimer bol podľa vlastného priznania „excentrický“, mal pomerne málo administratívnych skúseností, nezískal Nobelovu cenu a mal príbuzných, ktorí boli podozriví zo sympatizovania s komunistami“. Napriek tomu čoskoro dokázal, že je schopný. Hlavným cieľom tímu v Los Alamos bol prísne tajný projekt Manhattan, tajná kampaň na vynájdenie prvých jadrových zbraní. Oppenheimer riadil všetko od platov až po obytné priestory v LANL a mal skutočný talent na urovnávanie sporov, ktoré sa rozhoreli medzi vedcami a vojenským personálom spojeným s projektom Manhattan. Práve v tomto laboratóriu v Novom Mexiku si Oppenheimer vyslúžil prezývku „otec atómovej bomby“.
Písal poéziu.
V súkromí Oppenheimer hovoril, že jeho materiály neboli „určené ani vhodné na to, aby ich niekto čítal“, ale mal vášeň pre verše a tvorivé písanie. Jedna z jeho básní s názvom „Prechod“, sa dokonca objavila v jednom z čísel harvardského literárneho časopisu Hound & Horn.
Po druhej svetovej vojne sa Oppenheimer stal odporcom vodíkovej bomby.
V roku 1949, štyri roky po Trinity, Sovietsky zväz otestoval vlastnú jadrovú bombu. Zariadenie fungovalo a hrozilo, že zmení rovnováhu síl v studenej vojne. Prezident Harry S. Truman nechcel stratiť pôdu pod nohami v pretekoch v zbrojení, a preto podpísal vývoj novej experimentálnej zbrane, ktorá sa mala stať ešte ničivejšou ako jej predchodkyňa: vodíkovej bomby. Oppenheimer bol veľmi proti. Od roku 1946 pôsobil vo Všeobecnom poradnom výbore (GAC) pri americkej Komisii pre atómovú energiu. Po tomto sovietskom jadrovom teste viedol Oppenheimer diskusný panel GAC o etike a uskutočniteľnosti výskumu vodíkovej bomby. „Výbor dospel k záveru, že by sa nemala stavať, pretože ide o zbraň genocídy, ktorá nemá absolútne žiadnu vojenskú potrebu, a že naše zásoby atómových bômb sú dostatočným odstrašujúcim prostriedkom,“ uviedol životopisec Martin J. Sherwin v dokumentárnom filme The Trials of J. Robert Oppenheimer (Procesy J. Roberta Oppenheimera), ktorý v roku 2008 uviedla televízia PBS. Napriek tomu Spojené štáty nakoniec v projekte pokračovali. Amerika uskutočnila svoj prvý úspešný test vodíkovej bomby 1. novembra 1952 nad Marshallovými ostrovmi v Tichom oceáne. Pri výbuchu sa uvoľnilo približne 1000-krát viac energie, ako mala bomba zhodená na Hirošimu v Japonsku v roku 1945.
Oppenheimerovi bolo nakoniec odobraté bezpečnostné oprávnenie, pretože bol považovaný za „bezpečnostné riziko“.
V 50. rokoch 20. storočia existovali obavy, že Sovieti ukradli americké jadrové tajomstvá – a to pre Oppenheimera neveštilo nič dobré. Fyzik sa v priebehu rokov spriatelil s viacerými zapálenými komunistami, hoci historici si nie sú istí, či niekedy sám vstúpil do ich strany. A potom tu bola otázka vodíkovej bomby: Niektorí Oppenheimerovi politickí nepriatelia vrátane jeho kolegu Edwarda Tellera si mysleli, že jeho odpor voči vodíkovej bombe je prinajmenšom nevlastenecký. „Teller úprimne veril, že sme sa ocitli v nebezpečných pretekoch v zbrojení s Rusmi a že Oppenheimer stojí v ceste ochrane krajiny pred týmto obávaným nepriateľom,“ uviedol fyzik Marvin Goldberg v knihe The Trials of J. Robert Oppenheimer. Dňa 21. decembra 1953 dostal Oppenheimer list od predsedu Komisie pre atómovú energiu, v ktorom mu oznámil, že bol označený za bezpečnostné riziko. Hoci sa na neho vyvíjal tlak, aby odstúpil z GAC. Súdny prípad od začiatku stál na nerovnom základe. Hoci komisia, ktorá rozhodovala o jeho osude, priznala, že bol „lojálnym občanom“, odhlasovala zrušenie Oppenheimerovej bezpečnostnej previerky – rozhodnutie, ktoré podporila Komisia pre atómovú energiu.
Oppenheimer bol trikrát nominovaný na Nobelovu cenu.
Osemnásť ľudí, ktorí pracovali s Oppenheimerom v Los Alamos, si mohlo do životopisu uviesť „nositeľ Nobelovej ceny“. Ale hoci sám Oppenheimer bol trikrát nominovaný na Nobelovu cenu za fyziku – raz v roku 1946 a potom v rokoch 1951 a 1967 – nikdy ju nezískal. V roku 1963 si však „otec atómovej bomby“ prevzal prestížnu Cenu Enrica Fermiho za „mimoriadne záslužný prínos k rozvoju, využívaniu alebo kontrole atómovej energie“.
Oppenheimerova bezpečnostná previerka bola nakoniec obnovená v roku 2022 – viac ako 50 rokov po jeho smrti.
Pred jeho smrťou v Princetone v štáte New Jersey 18. februára 1967 sa verejná mienka definitívne vrátila v Oppenheimerov prospech. Vedci a aktivisti celé desaťročia tlačili na vládu, aby očistila jeho meno, a ich úsilie sa nakoniec vyplatilo – hoci až v roku 2022. Ministerstvo energetiky USA 16. decembra toho roku formálne zrušilo rozhodnutie z roku 1954, ktorým bola Oppenheimerovi odobratá bezpečnostná previerka. „S odstupom času sa objavilo viac dôkazov o zaujatosti a nespravodlivosti procesu, ktorému bol Dr. Oppenheimer vystavený, zatiaľ čo dôkazy o jeho lojalite a láske k vlasti sa len ďalej potvrdili,“ napísala v tlačovej správe ministerka energetiky Jennifer Granholmová.
