Friedrich Nietzsche je veľmi dôležitá a spomínaná osobnosť najmä v oblasti filozofie a filológie. Jeho život sa zdá byť plný úspechov a slávy, ale pravdou je presný opak. Navonok mohol vystupovať ako pokrokový človek so slobodnou vôľou a vznešenými úvahami, no v skutočnosti to bol muž malého vzrastu, poloslepý, často ho trápili bolesti hlavy a ďalšie neduhy a jeho život bol naplnený katastrofálnymi udalosťami.
Dozvedieť sa o jeho životnom kontraste rozhodne stojí za každú minútu času. Prečítajte si o velikánovi filozofie a literatúry.
Nietzsche sa stal profesorom už vo veku 25 rokov
Krátko po dovŕšení 25. roku života vymenovala univerzita v Bazileji Friedricha Nietzscheho za profesora filológie. Okrem toho ho jeden z profesorov a mentorov univerzity v Lipsku odporučil na jedno z tamojších miest a to ešte nemal dokončené doktorandské štúdium. Tak sa z neho veľmi rýchlo stal oficiálne profesor.
Vo svojich tridsiatich rokoch odišiel do “dôchodku”
Ako sme už spomínali v úvode Nietzsche trpel počas svojho života rôznymi neduhmi, pričom väčšina z nich bola skutočná, no našlo sa zopár aj takých, ktoré si vymyslel. Najviac ho trápili bolesti hlavy, ktoré mu bránili v práci a vychádzala z nich aj nevoľnosť v kombinácii so zlým trávením. Jeho práci a psychickému stavu neprospela ani skutočnosť, že mal veľmi slabý zrak, ktorý sa neustále zhoršoval a hrozila mu slepota. Kvôli týmto ťažkostiam nemohol plnohodnotne figurovať ako profesor. Často zostával doma na lôžku, sám a bez akýchkoľvek sociálnych interakcií.
Nebolo žiadnym prekvapením, keď kvôli týmto problémom z postu profesora odstúpil. Bolo mu však prisľúbené vyplácanie dôchodku vo výške dvoch tretín jeho ročného platu po dobu šiestich rokov. Nietzsche veľkú časť z týchto peňazí použil na cestovanie – cez zimu sa vyskytoval hlavne vo Francúzsku a Taliansku a cez leto to bolo Švajčiarsko alebo Nemecko. Býval v prenajatých izbách a písal svoje vedecké práce.
V roku 1889 dostal silný psychotický záchvat, po ktorom už nič nenapísal
Incident sa odohral 3. januára 1889 v meste Turín v Taliansku. Nietzsche bol svedkom bičovania koňa, čo sa ho dotklo natoľko, že sa vrhol pred zviera, aby ho ušetril ďalších rán. Krátko na to skolaboval, pravdepodobne v dôsledku nervového vypätia. To ho poznačilo natoľko, že do svojej smrti v roku 1897 nebol schopný napísať nič zrozumiteľné.
Po zrútení žil v podkroví svojej matky
Nietzsche bol vo svojom byte pod sedatívami, ale naďalej sa správal nevyspytateľne, čo sa prejavovalo písaním a posielaním grandióznych listov rôznym ľuďom, napríklad aj svojim bývalým učiteľom na univerzite v Bazileji. Prejavila sa v nich jeho absolútne neviazaná myseľ. Ďalšími prejavmi jeho bláznovstva bol tanec počas noci v adamovom rúchu alebo zbesilá hra na klavíri. Nakoniec však na naliehanie svojej matky skončil v azylovom dome v Jene, kde mu ale pomôcť nevedeli. Zomrel na treťom poschodí domu svojej matky.
Sestra mu ukradla autorské práva
Jedným z dôvodov, prečo sa Elizabeth Nietzsche, Friedrichova sestra, tak narýchlo vrátila do Nemecka, bola zvýšená pozornosť, ktorú spoločnosť venovala spisom a filozofii jej mŕtveho a na sklonku života nespôsobilého brata. Sama sa vymenovala za právnu opatrovníčku autorských práv svojho brata. Vydala dvojzväzkový, sebazvelebujúci životopis, kde opísala Nietzscheho nechuť k nemeckému nacionalizmu a pohŕdavý postoj k náboženstvu. V diele sa snažila podporiť vlastnú pravicovú, militaristickú perspektívu.
