Frazeologizmy alebo idiómy sú ustálené slovné spojenia s preneseným významom. Vznikli pri príležitosti určitej udalosti, kedy sa ustálili a zaužívalo sa ich používanie. História niektorých z nich je skutočne zaujímavá aj prekvapivá.
Zaspať na vavrínoch
Ani ty nerozumieš tomuto na prvý pohľad nelogickému výroku? Nie, nie neznamená, že by daná osoba zaspala pre aromatickú vôňu tohto stromu. História vzniku idiómu siaha do 6. storočia pred Kristom do čias starovekého Grécka, kedy sa v ňom konali pýtické hry na počesť Apolóna. Boha slnka, svetla, hudby a proroctiev zobrazovali s korunou vavrínových listov. Považovali sa za posvätné po tom, ako sa nymfa Dafne, do ktorej bol zamilovaný, premenila na jeden z nich.
Vavrín sa stal symbolom úspechu. Preto víťazi pýtických hier dostávali vence vyrobené z neho. Jeho získanie bolo najhodnotnejšou métou, ktorú mohli športovci dosiahnuť. Od Grékov tento rituál neskôr prebrali Rimania. Tí ale vavrínovými vencami obdarúvali úspešných vojenských generálov, ktorí vyhrali dôležité bitky. Laureáti ocenenia tak mohli „zaspať na vavrínoch“ čerpaním zo slávy minulých úspechov a už sa opätovne nesnažili o ďalšie. Toto slovné spojenie nadobudlo negatívnu konotáciu a od roku 1800 sa používa na označenie tých, ktorí sa uspokojili s minulými triumfami.
Zatvárať oči pred niečím
Frazeologizmus údajne pochádza zo začiatku 19. storočia. Spája sa s bitkou pri Kodani, kedy lode britského admirála Horatia Nelsona čelili veľkej dánsko-nórskej flotile, ktorú bolo takmer nemožné poraziť. Nelsonov nadriadený vydal signál prostredníctvom vlajky, ktorým prikázal, aby sa pre vzniknutú situáciu stiahol z boja a zastavil útok na súpera.
Dôstojník Nelson, ktorý videl len na jedno oko, zareagoval priložením ďalekohľadu k slepému oku a vyhlásil: „Naozaj nevidím signál“. Napriek beznádejnej situácii prešiel do útoku a predsa len sa mu podarilo zvíťaziť. Jeho nadriadený veliteľ Sir Hyde Parker stratil svoju funkciu a vrchným veliteľom sa stal práve Nelson. Odvtedy týmto idiómom vyjadrujeme to, keď nechceme vidieť niečo, čo sa nám nepáči a nie je v súlade s našimi predstavami.
Zakopať vojnovú sekeru
Táto fráza má pôvod v Severnej Amerike. Začala sa používať v 17. storočí. Dôvodom jej zaužívania boli mierové rozhovory medzi puritánmi (skupinou anglických reformovaných protestantov) a domorodými Američanmi (indiánmi). Po uzavretí dohody o mieri náčelníci indiánskych kmeňov zakopali pod veľkú borovicu všetky svoje zbrane: sekery, nože, palice. To symbolizovalo, že chcú mier, keďže ich hlavnou zbraňou bola sekera. Preto tento rituál znamenal pre nich väčší záväzok než podpísanie nejakého mierového dokumentu.
Zaobchádzať s niekým ako v rukavičkách
Tento ustálený výraz znamená riešiť situáciu opatrne. V minulosti boli najlepšie kožené rukavice vyrábané z kože mladej kozy. Tá bola obzvlášť mäkká a tenká. Nositeľ rukavíc musel s nimi zaobchádzať veľmi opatrne, aby ich nepoškriabal, neroztrhal ani inak nepoškodil.
Prelomiť ľady
Táto fráza pochádza z konca 16. storočia a odkazuje na utvorenie prechodov na mori pre obchodné lode. V čase, keď ešte nebola vybudovaná cestná doprava, boli lode hlavným dopravným prostriedkom na prepravu ľudí, ale aj tovaru. Počas zimy hrozilo lodiam uviaznutie kvôli ľadu, ktorý sa na jazerách a iných vodných plochách vytvoril.
Ak by takáto situácia nastala, krajina, ku ktorej tovar putoval, by poslala menšie lode na pomoc obchodným, aby im pripravila cestu a umožnila dostať sa do cieľa. Toto gesto tak znamenalo začiatok budovania priateľstva medzi krajinou, ktorá tovar poslala, a tou, do ktorej mieril.
Prichytený pri čine
Tento výraz sa datuje od 15. storočia. Vzťahoval sa na starý anglický zákon platiaci v Škótsku, ktorý požadoval potrestanie každej osoby, ktorá zabila zviera jej nepatriace. Podmienkou usvedčenia z činu však bolo to, že ju museli prichytiť, kým mala ešte na rukách krv zabitého zvieraťa.
Ísť plnou parou vpred
Tento frazeologizmus sa ustálil vďaka vynálezu prvej parnej lokomotívy Allegheny v roku 1941. Mala obrovský výkon, až 7 500 koní. Navrhli ju tak, aby zvládla ťahať vlaky naložené ťažkým uhlím cez pohorie Allegheny, ktoré má veľmi strmé stúpanie. Hovorilo sa vtedy o storočí pary. Dnes tento model možno obdivovať v Múzeu Henryho Forda v Michigane. Poslúžil aj ako predloha pre hračky.
Po zuby ozbrojení
V 17. storočí sa piráti chceli uistiť, že im nikdy nedôjde munícia a v každej ruke mali zbraň. Aby boli dokonale pripravení na útok, aj vo vreckách ukrývali zbrane. Dokonca aj v zuboch jednu držali, a to nôž.
