Po tom čo bola v roku 1931 v New Yorku dokončená stavba slávneho mrakodrapu Empire State Building, najmenej 36 ľudí sa rozhodlo okúsiť krásu a veľkoleposť jeh výšky na vlastnej koži, škoda len, že tým smutnejším spôsobom – rozhodli sa tu spáchať samovraždu. Jedna samovražda, konkrétne Evelyn McHaleovej, sa ale stala najslávnejšou. Bolo ráno (krátko pred 11.hodinou) 1.mája 1947. Najskôr si ľudia všimli z vrchu povievať a padať smerom nadol bielu šatku, za ktorou nasledovalo aj telo, veľký náraz a chaos v uliciach.
Telo Evelyn McHaleovej skončilo na streche limuzíny zaparkovanej pozdĺž obrubníka. Okamžite sa okolo nej zhromaždili ľudia. Napriek zvláštnym a neistým okolnostiam jej úmrtia, si pozornosť ľudí ani tak nezískala príčina či spôsob jej smrti ako uloženie tela. Niektorí mali tendenciu to opisovať až priveľmi romanticky – ako pokojne ležala, zmierená, mala decentne prekrížené členky a v jednej drobnej ruke, na ktorej mala oblečenú bielu rukavicu, zbierala náhrdelník. Celá scéna by za normálnych okolností pôsobila morbídne, ibaže by sa novinári postarali o to, aby dostala titul ako “najkrajšia samovražda”.
Stále však zostáva nezodpovedaná jedna otázka – prečo sa Evelyn, mladá žena, ktorá bola zasnúbená (a o mesiac mala mať svadbu), mala milujúcu rodinu – rozhodla v to ráno ukončiť svoj život?
Noviny označili jej smrť za „najkrajšiu samovraždu“
Trvalo približne štyri minúty od okamihu dopadu tela Evelyn do vyhotovenia jej fotografie mladým študentom fotografického dizajnu Robertom Wilesom – hneď bolo jasné, že pôjde o srdcervúcu fotografiu, ktorá bude pripomínať smrť mladej ženy.
Fotografia takmer okamžite zaujala a medzi ľuďmi sa nehovorilo o ničom inom. Dosiaľ sa totiž smrť spájala s bolesťou, smútkom, tragédiou a strachom, ale pohľad na pokojnú Evelyn, prinášal každému zmierenie. Fotografia sa dokonca stala najlepším obrázkom týždňa.
Mala len 23 rokov
Udalosti, ktoré viedli k jej smrti, zostávajú nejasné, akoby potiahnuté závojom hmly, tajomna a neznáma. Len niekoľko dní pred tým, ako sa rozhodla svoj život ukončiť sa totiž vybrala na výlet za svojim snúbencom Barrym Rhodesom. Ich známy ich poznali ako vyrovnaný a zaľúbený párik. Spolu strávili príjemný čas, pričom Rhodes ju 1.mája ráno ešte vyprevadil na železničnú stanicu, tvrdil, že bola šťastná a v dobrej nálade. Ich svadba mala byť už o mesiac. Po smrti Evelyn sa Rhodes nikdy neoženil.
Bola v poradí už dvanástou osobou, ktorá sa rozhodla ukončiť tu svoj život
Od dokončenia stavebného projektu bola dvanástou v poradí, no len šiestou osobou, ktorá dopadla až na chodník ulice (ostatní boli zachytení prekážkami po obvode). V priebehu troch týždňov, ešte pred Evelyniným činom, odtiaľ skočili štyria ľudia. Preto tu prirobili aj blokádu z drôteného pletiva, ale bohužiaľ ani to nepomohlo.
Nechcela, aby ju ľudia videli po smrti
Keď polícia dorazila až na vyhliadkovú plošinu budovy (miesto, odkiaľ Evelyn skočila), aby zaistili možné stopy – našli tam úhľadne zložený kabát a malú kabelku, v ktorej sa nachádzala zbierka rodinných fotografií a malý zápisník, v ktorom bola napísaná správa “na rozlúčku”: Nechcem, aby niekto z mojej rodiny alebo mimo nej videl akúkoľvek časť môjho tela. Mohli by ste moje telo dať spopolniť? Prosím vás a moju rodinu – nerobte na moju počesť žiadnu spomienku. Nech ani môj snúbenec nesmúti, nebola by som mu dobrou manželkou. Povedzte otcovi, že mám príliš veľa po matke.”
Bohužiaľ, jej túžba zostať nepovšimnutá, nemohla byť naplnená. Obraz jej tela sa stal jedným z najslávnejších a najromantizovanejších z obrazov samovrážd.
