Fotografií z páchania ohavných činov počas druhej svetovej vojny nie je až tak veľa. Možno je to práve preto, že sa všetci sústredili na vykonávanie svojich úloh. Jedna veľmi hodnotná a symbolická vo svojej tragickosti sa predsa len našla. Ide o fotografiu, ktorá dokonale presne zachytáva kruté činy spáchané na Židoch. Ide o fotografiu popravy “Posledného Žida vo Vinnycii” – v ukrajinskom meste.
Čo je na tejto fotografii zobrazené?
Ako môžete vidieť, muž pokorne klačí na kolenách a pozerá sa na mužov, ktorí nad ním vyriekli ortieľ smrti – ide o strašidelnú pripomienku toho ako v praxi vyzerá absencia ľudskosti. Nebola to jediná smrť, ku ktorej tu došlo. Medzi rokmi 1941 – 1942 sa tu stalo obeťou Tretej ríše približne 28 tisíc ľudí. Dobrou správou je, že sa našlo zopár aj takých, ktorým sa podarilo ujsť. To číslo je ale nepomerne nižšie.
16. septembra 1941 prebehlo “klasické” sčítanie Židov
Dôstojník Wehrmachtu poručík Erwin Bingel bol svedkom masových vrážd v Umani a Vinnycii, pričom si o týchto krutých činoch viedol aj pomerne podrobné záznamy. Prvá masová poprava sa začala ako “nevinné” sčítanie Židov. Všetky vekové kategórie z mesta sa mali zhromaždiť na jednom mieste za účelom sčítania. Nalákaní boli pod podmienkou, že ktokoľvek sa vzoprie nariadeniu a nevyhovie, bude prísno potrestaný.
Ľudia síce poslušne prišli na miesto určenia, no už na prvý pohľad boli poznať ich ustráchané tváre. To sa ešte prehĺbilo po tom, čo boli požiadaní, aby predstúpili a povyzliekali si šaty. Po celý čas sa museli pozerať na čerstvo vykopané jamy, kde mali skončiť ich mŕtve telá pohádzané jedno na druhom. Stáli tam všetci rovnako zúfalí pozerajúc sa na svojich priateľov a rodinu vediac, aký osud ich čaká. Členovia Wermachtu ich strieľali jedného po druhom a telá padali do jamy – nie všetci boli v okamihu zastrelenia mŕtvy, niektorí mohli zomierať dlhé minúty i hodiny pod váhou tiel. Pár Židov ušetrili, aby kopu tiel zasypali vápnom.
Posledný Žid bol zabitý počas tretieho a zároveň posledného masového vyhladzovania
Bol to tretí deň masového vyvražďovania Židov. Prvé dva dni sa odohrali takmer za sebou v septembri roku 1941, po čom nasledovala krátka prestávka. Spomínané posledné popravy sa odohrali až v apríli roku 1942 – vtedy vznikla táto neslávne známa a hrôzu vzbudzujúca fotografia.
Ženy, deti, dojčatá – nikto nebol ušetrený
Poručík Erwin Bingel si s úsmevom na tvári spomínal na tie desivé dni, pričom si stál za tým, že popravy nebol ušetrení nikto. Ani ženy a dokonca ani malé deti, predstavitelia Wermachtu nemali zľutovanie. Fungovali ako stroje naprogramované k vykonávaniu svojej úlohy.
Malé bábätká držali za nohy a do hlavy im vpálili guľku alebo im lebku rozbili palicou a hodili ich úbohé telá na kôpku. Matky sa na to celé museli pozerať, až potom prišli na rad. Vo vzduchu sa ozýval plač detí, ale ešte ostrejší plač a krik ich matiek.
